Kolowrat

vrany sa vracajú
tak ako vtedy
mráz pálil na líce
stanica Košice
a škvrny na nebi

a my
sme netušili kto sme
čelá bezstarostné
čas nehral rolu
a všetku smolu
sme menili v posmech

ľudia sa trúsia
všetci ten istý odtieň
z mraveniska
domov na sídliská
kde si hľadia do okien

a my sme len stáli
a strážili oblohu
jedna brika
druhá brika
pre nás tie koľaje nevedú nikam

tak priviera tlamu opona nebeská
vrany sa navečer vracajú do mesta
a každá tam raz bude niekomu nevesta
vrany sa navečer vracajú do mesta

vtedy a teraz
v tom nie je rozdiel
váhame najprv
a smelí sme potom
keď je na všetko pozde

život je vrana
čo do okna vlietla
a keď na nás vrieska
sme ako decká
dáme si ruky pred tvár

tak priviera tlamu opona nebeská
vrany sa navečer vracajú do mesta
a každá tam raz bude niekomu nevesta
vrany sa navečer vracajú do mesta
ženú sa z nížiny
štekajú ako psy
že nie je čo hľadať
že z hanby mám kabát
to je čo vidím cez okná stanice
vrany sa vracajú
a sú ich tisíce
a sú ich tisíce