Kompromis

kompromis
tichý plač
Nechcem moralizovať. Toto je vyjadrenie rodiča k svojmu dieťaťu. My deti nepotrebujeme vaše múdre reči. Potrebujeme miesto, kam sa môžeme vrátiť, aj keď sme už raz utiekli.

Doplna dýchaj, keď máš na to chuť,
máš na to právo, tak dýchaj sám.
Môžeš už ísť bez rúk tých,
držali ťa dlho, tak makaj sám,
no vráť sa zas, no vráť sa zas.

Dlho si reptal načo nás máš,
stále sme zavadzali, teraz už choď.
Dosť bolo rečí, chcel si ísť sám,
môžeš už ísť, tak urob ten krok,
no vráť sa zas, no vráť sa zas.

Máš malé krídla, veliký hlad,
pár malých pádov, tak rýchlo vstaň.
Tých čiernych mrakov sa nemusíš báť,
odvahu mladý, tak poďme, skáč,
no vráť sa zas, no vráť sa zas.

Máš svoje miesto, kde sa smieš vráťiť,
máš svoje miesto, keď budeš sám.
Máš svojemiesto, kde môžešstráviť svoj tichý plač, tichý plač

Budeš si lietať, bude to fajn,
raz ani vánok, raz len tma.
Možno aj bolesť, slzičiek pár,
život je taký, nie je to hra,
no vráť sa zas, ak chceš, vráť sa zas.

Máš svoje miesto, kde si ho mal,
keď budeš chcieť, tak prileť zas.
Nie si už dieťa, máš svoju tvár,
nikdy ju nestrať, vždy si ju chráň,
no vráť sa zas, ak chceš, vráť sa zas.

Nebo a dúhu neobchádzaj,
máš stále nádej, never lži.
Máš v sebe pravdu, pýche sa bráň,
keď druhý klamú, ty v pravde ži,
no vráť sa zas, ak chceš, vráť sa zas.