Lasica a Satinský

Rozpačité blues

Uprostred lúky ktorá kvietím svieti
kde stále kvitnú biele margaréty
našiel som čosi čo tú krásu ruší
a čo sa bridí mojej poetickej duši
čosi čo lúku špatí ako jazva
a teraz neviem ako to mám nazvať

la la lá hmmm hmmm hmmm

Nevidím čosi také po prvý raz
a napriek tomu ťažko hľadám výraz
ktorým by som sa mohol bez starosti
prezentovať aj v lepšej spoločnosti
viem kdekto by to pomenoval raz-dva
ja stále neviem ako to mám nazvať

la la lá hmmm hmmm hmmm

Tú lúku špatí nepatričná bodka
niekto tam prosto zanechal svoj odkaz
možno ten nietko idúc naokolo
vyjadril týmto vštko čo v ňom bolo
tá vec sa teraz na mňa díva nemo
a ja jej stále neviem prísť na meno

la la lá á á á

Keby tá lúka bola pokosená
tak by ma nestrašila táto téma
veď kto by takú podivnú vec riskol
aby si čupol rovno nad strnisko
keby tak boli pokosili trávu
nemusel som si teraz lámať hlavu

la la lá á á á

Dívam sa na tú kôpku v tráve zhora
nenapadá ma žiadna metafora
aby som mohol pomenovať vzletne
čo uvidel som v toto ráno letné
už vyčerpal som všetky šance do dna
aká si krutá slovenčina rodná

la la lá hmm hmm hmm

Inák sa nedá
treba to riecť rovno
na lúke som dnes ráno našiel
trus
a o ňom spievam toto nostalgické
blues
to blues čo kazí vycibrený vkus
to blues čo kazí vycibrený vkus
to blues čo kazí vycibrený vkus