LEvo

čakám na tvoju odpoveď, čakám že mi odpíšeš,
čo ak čakáš na moju čo ak čakáme spolu tiež,
a možno to končí lebo sa nikto neodváži,
dalo sa to zachrániť stačilo sa posnažiť,

a tak sa končia všetky tieto nezmyselné príbehy,
ktoré v jednej chvíli dokážeš spomienkou oživiť,
a že to robím tiež, a viem že nie si jediný,
trochu dúfam v to že sa zopakujú dejiny,

zažili sme veľa, neľutujem chvíle s tebou,
život je zmena, a zrejme to tú zmenu chcelo,
tak sa na mňa nehnevaj, keď sa znova stretneme,
nech viem že je úprimné, keď sa na mňa usmeješ,

a tým to bude na chvíľu tak ako bolo vtedy,
dávam ruku hore za všetkých, ktorí chápu zmeny,
za tých ktorí po tom všetkom sa postavia na nohy,
za tých ktorí prešli tým a vedia jak s tým naložiť,



niekomu treba mesiac a niekomu stačí deň,
iný potrebuje roky, druhý si to skoro nevšimne,
faktom ale ostáva to podstatné a jediné,
po nejakom čase, každý si na to spomenie,

a spomína pri fotkách alebo pri pohári,
buď sa chopí mobilu hľadá správy či ostali,
a číta si ich dookola ako taký somárik,
nemaj mu to za zlé, spomienky ho dostali,

a viem čo to robí lebo robím tiež,
lebo niekedy nevíde to čo tak chceš,
príde tá chvíľa a všetko sa zmení,
a ty stratíš to, čomu si tak veril,

a kým ja tu dýcham ty dýchaš tam tiež,
a že na koho myslím to vôbec nevieš,
čo ak je to naopak, čo ak sa v tom nemýlim,
aj tak je to jedno, lebo už to nezmením