LEvo

nevedel som pochopiť, prečo sa to stalo,
no s odstupom času viem že to tak byť malo,
že som iba strácal čas, keď som veril na nás dvoch,
hladal ten návod vyplniť to prázdno,

nedá sa klamať pravde, kto naozaj si ty,
na vonok pekný obraz, no pod ním je skrytý,
ten skutočný dôvod čo si nepriznáš nikdy,
že si obyčajná lacná, ktorá si vie chytiť,

ten premárnený čas beriem ako veľkú chybu,
keď som nepočúval tých a bral ťa za svoju výhru,
no časom aj klamaní na pravdu prídu,
a ich naivný život sa zmení na výbuch,

povedz kto je na tom horšie či ty alebo ja,
či ten ktorý ti naletel či ten ktorý to hral,
jedno ale viem, že to zariadi už karma,
príde mráz aj na teba a spomenieš si na mňa,

ref
nechcem už klamať sa nikdy a nikým,
nie som tá povaha na tvoje triky,
musel som pochopiť konečne zistiť,
že čo je pravda a čo tvoje drísty
ref


chcel som zmeniť asi toho príliš vela,
chcel som veriť aj tomu komu sa nedá,
tú pravdu o tebe si v sebe zapieral,
sám seba ničil a kvôli nej zdieral,

pálili ma pohlady tých ľudí čo ťa poznali,
nechcem ani hádať koľkí si to s tebou rozdali,
často prišli chvíle, ktoré sa nedali zastaviť,
vymyslené hádky keď si sa chcela ísť zabaviť,

a ja sám ako ten ktorý nevie kam ísť,
bez teba nechcel a nevedel žiť,
všetko čo spravil som ma muselo hrýzť,
staviac na vzťahu ktorý nedal mi nič,

iba bolesť ktorej obeť, pre ktorú je táto spoveď,
tak mi povedz čo je dobré znova na cestu ma doveď,
lebo nechcem už viac sa na vzťah iba hrať,
keď jeden tu miluje a druhý má rád