LEvo

chcem na chvílu uveriť, že ťa mám pri sebe,
v spoločnom svete nám zavládlo prímerie,
čo sú to za zvuky nič to len kvílenie,
chýba mi pocit toho čo už nie je,jeaa

a zrazu všetko stráca zmysel,
ako oťatý pravdou som už na to prišiel,
zbytočne sa snažím nepohnem sa nikde,
kým nebudem mať teba, kým nebudeš pri mne,

vieš mal som plány, že raz budem známy,
že budeš ku mne horieť a ja ťa budem chrániť,
ako si tá jediná žiadne iné dámy,
a vždy keď sa stratíš nájdem si ťa v spálni,

čo by to bol za život keby sa mi darí,
žil by som jak v rozprávke splnených prianí,
nemusel by som riešiť od teba tie správy,
ako všetko medzi nami teraz ideš spáliť


ref
odchádzaš a ja hladám tie sľuby,
že budeme pri sebe jeden aj druhý,
odchádzaš a práve tak som ťa stratil,
no vždy budem veriť že ťa raz vrátim
ref


toto je príbeh ktorý mračí moju tvár,
hovorí o tom že som tiež v živote mal,
niekoho čo môžem povedať bol to môj dar,
čas zatemnenia mysle, ktorý som si prial,

a ako to tak v živote chodí,
že nič sa nedá robiť s tým hovoria mi mnohí,
zakaždým keď prídem nemá mi čo zdobiť,
na podlahe už nepočuť cupotať tvoje nohy,

zavolám a opýtam sa čo máš teraz nové,
či aj teba trápia sny a či bývajú o mne,
predstava je super ale realita to nie,
kto druhému chýba viac tam sa už nezhodne,

povedz čo má robiť človek ktorý to myslí vážne,
čo nemá tie vety prázdne, ktorý bez teba slabne,
a napriek tomu všetkému vidí to s tebou kladne,
blúdi v spomienkach a čaká ťa márne