Lou Reed

Profil

Názov interpreta: Lou Reed
Roky činnosti: 1964-súčasnosť
Žánre: Rock, Psychedelic rock, Art rock, Alternative rock, Folk rock, Noise rock
Krajina: USA

Biografia:

Lou Reed sa narodil 2. marca 1942 vo Freeporte do židovskej rodiny ako Lewis Allan Reed. Už počas strednej školy sa začal zaujímať o rock'n'roll a začal pôsobiť v niekoľkých kapelách na poste gitaristu. Pre jeho rodičov bola ale najväčším problémom jeho bisexualita, ktorú v roku 1956 dokonca začali liečiť pomocou elektrošokov. O tejto skúsenosti Reed neskôr napísal pieseň Kill Your Sons. V roku 1960 nastúpil na Syracuse University, kde študoval poéziu a žurnalistiku, okrajovo sa však venoval aj filmom a začal moderovať program v rádiu s názvom Excursions On A Wobbly Rail. Po ukončení štúdia na univerzite sa v lete 1964 presťahoval do New Yorku, kde odštartoval svoju kariéru hudobného skladateľa vo vydavateľstve Pickwick Records. Mladý muzikant sa v tom čase stretával s mnohými hudobníkmi. V roku 1965 založil s Johnom Caleom, Sterlingom Morrisonom a Angusom MacLiseom formáciu The Velvet Underground. Skupina sa na komerčnej scéne nikdy nepresadila, keď ich maximom bolo 171. miesto v americkom rebríčku Billboard 200 za debutový album The Velvet Underground & Nico (1967). Album, na obale ktorého je veľký žltý banán Andyho Warhola, však zaradil magazín Rolling Stone na 13. priečku v rebríčku najvplyvnejších nahrávok histórie a v roku 2006 ho pridali do amerického Národného registra nahrávok Kongresovej knižnice. Brian Eno raz povedal, že aj keď si tento album kúpilo len zopár ľudí, mnohí z nich sa ním inšpirovali a založili vlastnú skupinu. Kapelu The Velvet Underground svojho času manažoval spomenutý Andy Warhol, ktorý bol Reedovým blízkym priateľom. Po nezhodách sa ale ich cesty rozišli a krátko na to sa skupina v roku 1970 rozpadla. Lou Reed následne odštartoval sólovú kariéru. Na debutovom eponymnom albume z roku 1972 čerpal najmä z nedokončených vecí The Velvet Underground. Väčší úspech mu priniesla druhá štúdiovka Transformer (1972) obsahujúca skladby ako Walk on the Wild Side, Perfect Day a Satellite of Love, ktorú spoluprodukovali David Bowie a Mick Ronson. Reed sa s ňou dostal na 13. miesto v britskom albumovom rebríčku a na 29. miesto v americkom rebríčku Billboard 200. Skladba Perfect Day zaznela o 24 rokov neskôr vo filme Trainspotting (1996) a v roku 1997 sa o jej novú verziu pre BBC postarali spoločne s Reedom desiatky umelcov na čele s Bonom, Davidom Bowiem a Eltonom Johnom. Na špeciálnom charitatívnom singli, ktorý bol tri týždne jednotkou v britskom singlovom rebríčku a predalo sa z neho milión kópií, sa podieľali napríklad aj Skye Edwards zo skupiny Morcheeba, Suzanne Vega, skupina Boyzone, jamajský reggae spevák Burning Spear, Dr. John, Laurie Anderson či Tom Jones. V 70. rokoch Reed vydával albumy ako na bežiacom páse. Od roku 1973 do roku 1980 stihol uviesť na trh osem štúdioviek. Vo Veľkej Británii zarezonovala najmä jeho tretia nahrávka Berlin (1973), v Spojených štátoch amerických zase štvrtý album Sally Can't Dance (1974). Napríklad album Metal Machine Music (1975) bol veľmi avantgardný, pričom mnohí ho považovali za vtip, ktorým chcel Reed vydavateľstvu RCA Records ukázať, nech s ním do budúcnosti ako s interpretom mainstreamovej hudby nepočítajú. Na Valentína v roku 1980 sa Reed oženil so Sylviou Morales, následkom čoho sa začal venovať aj iným, tradičnejším témam. "Som priemerný muž," spieva v jednej z pesničiek na albume The Blue Mask (1982). V 80. rokoch vydal ďalšie sólové štúdiovky - Legendary Hearts (1983), New Sensations (1984), Mistrial (1986) alebo New York (1989), v ktorých rozoberal rôzne témy, od pápeža po Aids. V roku 1990 Reed obnovil činnosť skupiny The Velvet Underground, s ktorou vystúpil na benefičnom podujatí Nadácie Cartier vo Francúzsku a koncertoval s ňou aj v roku 1993. O tri roky neskôr kapelu uviedli do Rock'n'rollovej siene slávy. Medzitým sa rozviedol s manželkou Sylviou Morales a začal sa stretávať s Laurie Anderson, s ktorou sa napokon v roku 2008 zosobášil. Po koncepčnom albume Magic and Loss (1992) a sedemnástej štúdiovej nahrávke Set the Twilight Reeling (1996) vyšiel dokumentárny film Lou Reed: Rock and Roll Heart (1998). Životopisná snímka mala premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Sundance a uviedli ju aj na MFF v Berlíne. V roku 1999 triumfovala na Grammy v kategórii Najlepší hudobný film. V roku 1998 si vystúpenie Reeda vyžiadal počas svojej návštevy Bieleho domu Václav Havel. Vtedajší americký prezident Bill Clinton mu vyhovel a v Bielom dome sa tak pre českého prezidenta hrali aj skladby Sweet Jane či Perfect Day. V máji 2000 zaznamenal Reed ďalší míľnik vo svojej kariére, keď v Ríme koncertoval pred očami pápeža Jána Pavla II. V roku 2001 zase vystúpil s Lucianom Pavarottim, s ktorým si zaspieval svoj najväčší hit Perfect Day. Zaujímavým počinom bol koncepčný album Raven (2003) so zhudobnenými textami Edgara Allana Poea. Na nahrávke sa ako vokalisti podieľali napríklad David Bowie, Antony Hegarty, ale i herci Steve Buscemi a Willem Dafoe. Zatiaľ posledný sólový album vydal v roku 2007 pod názvom Hudson River Wind Meditations. V poslednom čase sa však nevyhýba rozmanitým spoluprácam. Na konte má spoločnú pieseň so skupinou The Killers (Tranquilize), živý experimentálny album The Stone: Issue Three (2008) s Johnom Zornom a Laurie Anderson či skladbu Some Kind of Nature, ktorú nahral so skupinou Gorillaz. Jeho spoločný album s kapelou Metallica s názvom Lulu (2011) verejnosť ani kritika vôbec neprijala, čo Reed údajne znášal veľmi ťažko. Nepomohol im ani komerčne atraktívny fakt, že ich videoklip ku skladbe The View režíroval renomovaný Darren Aronofsky. Popri hudbe sa Reed pred časom prezentoval aj režijným debutom Červená Shirley (2010), ktorý uviedli aj na 14. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jihlava. Krátkometrážna snímka je filmovým rozhovorom Reeda s jeho storočnou sesternicou Shirley Novick z Poľska, ktorá prežila dve svetové vojny a do USA emigrovala po tom, čo jej rodinu vyvraždili nacisti.