Marika Gombitová

V plesových šatách bielych
a s tvárou ako stena
každý deň v kine sedí
Pomätená

Na plátno ticho hľadí
a vníma ako nemá
nudný dej nudných filmov
Pomätená

Z kabelky vyťahuje oriešky s čokoládou
bábiku položí si na kolená
potom jej niečo šepká
a nežne pohladí ju
Pomätená

Za chrbtom smejú sa jej
ťahajú ju za vrkoče
Vedia že vlastne ani seba nemá

Na kabát maľujú jej
bavia sa z cudzej kože
Na čelách ukazujú
Pomätená

Nevie sa ničím brániť
nechápe čo je v ľuďoch
nejasne ich zlo tuší
Pomätená

Nikto ju nejde chrániť
nechápe ten jej smútok
nik nevie čo má v duši
Pomätená