Marika Gombitová

^Dmi Viem, mal si plnú ^A čiapku snov,
^Dmi viem, tuším, čo sa ^A stalo s ňou,
^Gmi tak príď, v tmavej chodbe ^Dmi stoj a blúď,
za ^Gmi zvoň, prídem odom ^A knúť...

Príď, klavír spí tu pod prachom,
príď, zahraj mne a oblakom,
tak príď, do tej izby podkrovnej,
veď vieš, vyhnali sme lásku z nej,
^Gmi stra ^Dmi te - ^Gmi ná ^Dmi v púpa ^A vách,
^Dmi stála ^Gmi som tam ^A raz.

Seď, seď a do tmy niečo hraj,
šum letnej lásky privolaj,
tak hraj o kvitnutí púpav tých,
raz, raz a navždy sfúknutých.

orch: ^{Dmi A Dmi A}

Tak ^Gmi príď, do tej izby ^Dmi podkrovnej,
veď ^Gmi vieš, vyhnali sme ^A lásku z nej.

^D Vráť láske čas, keď ^A málo vie,
^A vráť, nech aj jeseň ^D májom je.
^D Vráť, nepočítaj ^A týždne strát,
^A vráť, zajtrajšok jej ^B vráť!

^Es Vráť láske čas, keď ^B málo vie,
^B vráť, nech aj jeseň ^Es májom je.
^Es Vráť, nepočítaj ^B týždne strát,
^B vráť, zajtrajšok jej ^D vráť,
^D zajtrajšok jej ^B vráť,
^B zajtrajšok jej ^D vr ^G áť, ^{Gmi D}
jej ^D vráť.