Martina Schindlerová

Myslela som si, že spím – tak unavená,
ľahká celkom ako dym – pripravená,
kam ísť neviem, nemyslím – vo vzduchu visím,
sama ísť, alebo s kým,
kľaknem na kolená.

Precitla som z toho sna – vyčerpaná,
som ako neprítomná – očarená,
už si neviem spomenúť koho som tam stretla,
neviem či si to bol ty, asi som sa splietla.

Ref:
Kam ma ťahá, sa nepýtaj,
už asi neodolám,
s magnetickým telom sa hrám
kam ma ťahá,
buď chvíľu sám,
pekelná cesta do neba...

Zdalo sa mi, že už spím – nohy ťažké skaly,
pritom ľahká ako dym míňam domy, haly,
bola som tam prvý krát – zázrak mojej mysle,
máš ma dúfam stále rád – lietam nezávisle.

Pýtaš sa ma kde mám telo – lieta v astrali,
proste niekam uletelo – okolnosti nastali,
začínam sa trochu báť – môže celkom zmiznúť,
tak ma nechaj ešte spať, aspoň raz to stihnúť.

Ref:
Kam ma ťahá, sa nepýtaj,
už asi neodolám,
s magnetickým telom sa hrám
kam ma ťahá,
buď chvíľu sám...

Chvejem sa zľaknutá, horím...

Kam ma ťahá, sa nepýtaj,
už asi neodolám,
s magnetickým telom sa hrám
kam ma ťahá,
kde začiatok má pekelná cesta do neba.