Miro Šmajda

Requiem

Pýtam sa prečo je až takmer nemožné
Zastaviť vražedné mrazenie tvojich dlaní

Na moje zdesenie, rany sú totožné
S tými, čo dávaš pri bozkávaní

Ja odpadávam z tvojich rán
Na hriechmi vystlanú zem
A pod dekou ti pošepkám
Naše vlastné requiem

Pýtam sa prečo je tak silné vzrušenie
Keď ty máš velenie a ťaháš moje laná

A oči zvesené sledujú od zeme
Ako ma zviera muza vysnívaná

Ja odpadávam z tvojich rán
Na hriechmi vystlanú zem
A pod dekou ti pošepkám
Naše vlastné requiem

Ja odpadávam a pocit mám
Že nič viac nemilujem
Ako keď mi ty pošepkáš
Naše vlastné requiem

Ja odpadávam z tvojich rán
Na hriechmi vystlanú zem
A pod dekou ti pošepkám
Naše vlastné requiem

Ja odpadávam a pocit mám
Že nič viac nemilujem
Ako keď mi ty pošepkáš
Naše vlastné requiem