Miro Žbirka

Náhodou
prechádzaš námestím
prechádzaš práve s týn
bláznivým
čo ťa má
po mne rád
kamarát

Náhodou
zopárkrát prišiel k nám
zopárkrát zanikám
bývalý
zašitý
do ulíc
minulý
náhodou

Rád verím správam
o láskach
z titulných strán
mátožne spávam
bývalý priateľ je pán

Náhodou
prechádzaš nábrežím
za láskou nebežím
mám sa rád
poludnie
voda vrie
ja už nie

Náhodou
musím ísť domov sám
telá ciest vedú k vám
spálené
prúdmi áut
v jednom máš
novú stráž
náhodou

Rád verím správam
o láskach
z titulných strán
mátožne spávam
bývalý priateľ je pán
rád som ti dával
z trápení najmenší diel
máš v hlave nával
hádam som rád,
že som šiel

Náhodou
zopárkrát poraním
skončím s tým hádaním
nech má rád
aj ten pán
čo je mnou
dojemnou
náhodou