Moja Reč

Nesudim nikoho

Dĺžka piesne: 03:31
Moj sused odnaproti žije pekne búrlivý život,
dráma je u nich denné menu, byt sa otriasa krikom,
chodí domov na mol, chodí domov s rozbitou hlavou,
mláti sa s fotrom, neviem možno sa mláti aj s mamou,
občas mu poviem, aby sklapol ale nikdy ho nesúdim,
neviem, aké je žit v jeho koži, no cítim tie predsudky,
ludia si klebetami liečia vlastné depresie,
niekto nájde šťastie v hudbe, niekto zase v efedrine,
niekto pije celé dni a niekto pije len cez víkend,
susedia to sledujú a žijú ten svoj perfektný svet,
tvária sa jak z mravnostného, pritom sú to pekné svine,
učia svoje deti pohŕdať a nenávidieť,
ukazovat prstom, ohrňovať nosom,
vinia zo svojej neschopnosti imigrantov a rómov,
vinia hocikoho, kto je iný, iba nie seba,
ich deti kazí rap alebo ich kazí bedna,
ich deti kazí len ten, ktorý ich vychováva,
a keď to nerobia oni, robí to piko a tráva,
robí to za nich banda, v ktorej denne život trávia,
tak sa im venujte a prestane sa vyhovárať!

R:
Nesúdim nikoho z vás,
nevidím do vás, vy nevidíte do mňa,
nesúdim nikoho z vás,
neviem, aké to je chodiť vo vaších botách,
nesúdim nikoho tam vonku,
neviem, čo máš za sebou, čím si prešiel,
nesúdte ani vy mňa,
nik z vás nie je na mojom mieste.

To, čo sa deje, bere dych,
poznám ľudí jak Berezin,
sú dementní schopní skočiť pre zápalky a pre benzín,
podpáliť tvoj život len tak, klamstvá a klebety,
fámy sú nesmrteľné jak Achileus bez päty,
bezdetný pár sa doma obhadzuje predmetmi,
nik nevie, kto je na vine, chlap chlasce až kým nevie nič,
sám neviem nič, takze sa netvárim jak múdry,
som len komentátor s názorom, chcem preč z tejto kurvy,
preč od ľudí, čo nevedia vychádzať s ľuďmi,
sú nudní, celý život je nudný,
šíria bludy, zavisť im chutí,
vyjebanci, nerušte mi kruhy,
maminka s dieťaťom bez oca, nemocná
podlaha, nemocne ho jumpne z okna
s dieťaťom v náručí zahučí na chodník,
teraz mi povedz, že aká je doba,
že kto má hlavné slovo a prečo,
prečo mám po ráne kokot jak betón,
prečo, keď niečo nemáš, chceš to,
a keď to máš, odhodíš to preč,
prečo toľkým chýba chrbtová kosť
a ich činy ovláda hlúposť, trpkosť a zlosť.

R:
Nesúdim nikoho z vás,
nevidím do vás, vy nevidíte do mňa,
nesúdim nikoho z vás,
neviem, aké to je chodiť vo vaších botách,
nesúdim nikoho tam vonku,
neviem, čo máš za sebou, čím si prešiel,
nesúdte ani vy mňa,
nik z vás nie je na mojom mieste.

Ľudia sa jebú, jebali a stále jebať sa budú,
do veci druhých ľudí strkajú nos, je to jak woodoo,
pichajú do teba pohľadom, pichajú do teba slovom,
myslia si, že môžu súdiť, myslia si, že sú bohom,
máme rovnaký pohon, tým je "motivácia",
len ja sám viem, čo je vlastne moja "motivácia",
či sú to ženy, peniaze, kariéra, úspech či rodina
alebo chcem iba byť v klude a nežiť ako spodina,
ľudia, čo ma riešia, vedia často piču o tom
a vyprávajú o tom, iba aby mali o čom,
a či sa budem správať slušne, a či bezočivo,
dobre viem, že ma budú súdiť celý život,
budú ma milovať, aj nenávidieť preto, čo robím,
reči nezastavím, tak to na svete chodí
a už dávno viem, kto som a za koľko stojím,
som to v prvom rade ja, čo obraz o sebe tvorím!

R:
Nesúdim nikoho z vás,
nevidím do vás, vy nevidíte do mňa,
nesúdim nikoho z vás,
neviem, aké to je chodiť vo vaších botách,
nesúdim nikoho tam vonku,
neviem, čo máš za sebou, čím si prešiel,
nesúdte ani vy mňa,
nik z vás nie je na mojom mieste.