Po roku opäť pokračujeme v tradícii a po zozname obľúbených albumov si niektorí z našich redaktorov pripravili aj výber piesní, ktoré v roku 2014 najviac zarezonovali. Každý teda vyberal sám za seba, podľa svojho vkusu. Pozrite si zoznam piesní, ktoré sa podľa nás oplatí počuť.
Top 10 Michaely Žurekovej
Alt-J - Nara
V mojom tohtoročnom rebríčku začínam songom, ktorý síce nie je oficiálnym singlom kapely, ale ohromil ma natoľko, že si zaslúži byť medzi najlepšími a to dokonca na prvom mieste. Alt-J ho vydali na svojom druhom albume This Is All Yours, ktorým nadväzujú na skvelý debut An Awesome Wave. Z pôvodnej štvorice je síce už len trio, no aj to sa dokáže prepracovať k majstrovským kúskom ako je Nara.
Lorde - Yellow Flicker Beat
Úchvatná elektropopová skladba. Dobre sa počúva, dobre sa na ňu hýbe a Lorde si ma získala svojou uveriteľnou a veľmi dobre postavanou lyrikou.
Aneta Langerová - Tráva
Predstaviť si Anetu Langerovú hrať na veľkom pódiu s orchestrom je pri piesni Tráva omnoho jednoduchšie než kedykoľvek predtým. Snúbi sa v nej ľahkosť aj sila, jemnosť aj dôraz, hlboká myšlienka aj zapamätateľná melódia. Ako muzikantka a po novom i pesničkárka je Aneta opäť na vyššom leveli.
Fallgrapp - Rieka
Jediný slovenský zástupca v mojom rebríčku je objavom v pravom zmysle slova. Fallgrapp sa zjavili ako blesk z jasného neba, medzi ľudí poslali svoju zvukovo vyšperkovanú hudbu a je takmer isté, že na slovenskej scéne im bude miesto patriť ešte poriadne dlho aj vďaka takým songom, ako je titulná skladba ich debutového albumu.
Grimes - Go
Grimes bola princeznou silne alternatívneho elektropopu. Až kým neprišiel singel Go. S ním sa jej tvorba viac otvorila mainstreamovejším poslucháčom, tí skalní ju však s novým zvukom poslali kadeľahšie, kvôli čomu sa muzikantka rozhodla zahodiť do koša celý album, vrátane tejto piesne. Ja môžem povedať jediné - škoda.
Röyksopp & Robyn - Do It Again
Králi a kráľovná severského elektropopu sa spojili a ide z toho čistá eufória. Keď si to človek pustí, bude mať chuť urobiť to znova (do it again).
Sia - Chandelier
Chandelier je to, čomu sa hovorí súznenie. Súznenie zvuku a obrazu, ktoré sa premietlo do jednej z najzapamätateľnejších piesní ostatného roka a Sii prinieslo nevídaný úspech. A minimálne v tomto prípade zaslúžene.
Lana Del Rey - West Coast
Jedno z najväčších prekvapení roka 2014. Ruka Dana Auerbacha z The Black Keys v tejto piesni urobila z Laniných (niekedy) ufňukaných melódií skutočný skvost.
Maroon 5 - Maps
Adamovi Levineovi v tomto songu odpúšťam jeho nemužnú fistulu, lebo je to jednoducho chytľavý a dobre napísaný popový song. V mojej top 10 je preto, lebo si ho môžem púšťať dokola a stále ma tak nejako povrchne baví.
Coldplay - Magic
Coldplay sú tí poslední, ktorým by niekto vyčítal stagnáciu a ich skladba Magic je presne o tom. Že stále dokážu znieť ako oni, no pritom odlišne. Pokrokovo. Alternatívne a zároveň popovo. Hovorme tomu... mágia.
Top 10 Michaely Kučovej
FKA twigs – Two Weeks
Príklad dokonalej skladby, ktorá presne obchádza hranice popu tak, aby sa neznížila k citovému prehrávaniu popových odrhovačiek a predsa ste ju nevedeli týždne dostať z hlavy.
Timber Timbre – Hot Dreams
Kanadská kapela opäť priniesla album plný hutnej atmosféry a singel Hot Dreams patrí k jej najreprezentatívnejším kúskom. Temný slaďák, ktorého pomalý, húpavý rytmus zhypnotizuje srdce každej ženy.
Beck – Morning
Mám rada ako Beck vníma hudbu a baví ma skoro každá vec, na ktorej sa podieľa – od Bat For Lashes až po Childish Gambino. Album Morning Phase a opatrne optimistické ráno, do ktorého sa ním hudobník prebúdza, ma preto tešili celú jar 2014.
Perfume Genius – Queen
Prelomová pieseň definitívne uzatvára kapitolu nesmelého chlapca za veľkým pianom a predstavuje Perfume Geniusa ako plnokrvného performera, hlásajúceho túto LGBTI hymnu (alebo len výborný pop song, ak chcete).
Tune Yards – Real Thing
Farebná koláž zvukov a motívov vás prinúti tancovať i premýšľať nad rasizmom či postavením žien v spoločnosti zároveň. Najhravejší protest song široko-ďaleko!
I am planet – Adelidae
Tóny minimalistického klavíra a huslí kdesi z Východu Slovenska pre mňa boli malým zjavením. Dojímavá krása, o ktorej budeme ešte veľa počuť.
Stále hledáme štěstí
Copeland – Advice to Young Girls
Inga Copeland na svojom debute vytvorila experimentálnu spleť ruchov, šumov a samplov. Táto skladba je najprístupnejším úvodom do fascinujúceho sveta jej nervóznej, temne pulzujúcej energie.
Lykke Li – Love Me Like I'm Not Made Of Stone
Hudba okresaná na čistú emóciu. Lykke na jednoduchom gitarovom podklade odhaľuje svoju zraniteľnosť a je z toho jeden z najsilnejších songov o láske.
St. Vincent – Prince Johnny
Annie Clark svoj ostatný album poňala konceptuálne, no jej najväčšou silou sú aj tak takéto pôvabne vystavané piesne, kde sóla i refrény krásne oscilujú medzi popom a čímsi divnejším.
Top 14 Patrika Marfláka
V mojom výbere skladieb som chcel tak trochu napraviť to, že medzi 10 albumami som uviedol len jeden slovenský. No keď už som sa rozhodol zaradiť do tohto nerebríčka (poradie je abecedné) až sedem domácich piesní (vlastne 6 + 1 česká), tak tie zvyšné tri "miestenky" na skladby zo zahraničia jednoducho nestačili. Preto je z toho nakoniec top 14 roka 2014 a dalo by sa veru aj viac...
Caribou - Can't Do Without You
Album Our Love od Kanaďana Dana Snaitha patrí medzi tie nahrávky, ktoré som si žiaľ ešte nestihol vypočuť celé, no táto pieseň sa pri browsovaní výročných rebríčkov hudobných magazínov nedala prehliadnuť. Úžasne zhudobnený pocit sklamania zo stratenej lásky bol pre mňa láskou na prvé počutie, odporúčam užiť si skladbu v extended mixe.
Damon Albarn - Heavy Seas Of Love
Frontman Blur a muž, ktorý hudobne vymyslel Gorillaz, tento rok vydal krásny, intímny album (Everyday Robots). Nahrávka sa nesie v prevažne melancholickom duchu a nemal som zatiaľ veľa dní, kedy by som mal naňho chuť, ale tie príležitosti možno ešte prídu. V každom prípade sa však veľmi rád vraciam k niektorým piesňam, asi najviac k Heavy Seas Of Love, spolupráci s Brianom Enom a speváckym zborom The Leytonstone City Mission Choir, ktorá album uzatvára na veľmi pozitívnej vlne. Damon nie je hudobníkom, ktorý by svojou tvorbou poslucháčov ťahal do depresií, takže jeho úvahy o samote, nostalgia za minulosťou či kritika pretechnizovanej doby práve touto piesňou dokonale nahrádza poriadna dávka optimizmu. Stále je to hudobná melanchólia, ale úžasne radostná.
David Bowie - Sue (Or in the Season of Crime)
Tento jazzový Bowie ma nesmierne baví. Nervózna rytmika a dychy mi pripomínajú skvelých Britov Polar Bear a spevákov dramatický barytón tejto hudbe neskutočne svedčí. Ak by mali tvorcovia bondoviek gule, toto by bola ideálna titulná pieseň k nejakej temnejšej epizóde. Na Youtube je skladba v skrátenej verzii, odporúčam tú albumovú, ktorej stopáž presahuje sedem minút.
Skrátená verzia s klipom:
Future Islands - Seasons (Waiting On You)
Priznám sa, že o Američanoch Future Islands som prvýkrát počul až nedávno, keď redakcia britského magazínu NME túto skladbu označila za najlepší song roka. Viac ako samotná pieseň ma vtedy zaujalo video z vystúpenia v šou Davida Lettermana, kde spevák Samuel T. Herring predvádza naozaj zábavné a originálne tanečné kreácie a dramatické gestá. Takto to vyzerá, keď umelec svoju hudbu prežíva naplno a do svojho výkonu dáva všetko. Milujem to, všetkých tých podivínov, ktorých obdivujeme za veci, ktoré pôsobia smiešne či trápne, no v spojení s úprimnosťou prejavu sú nezameniteľné a krásne. Video som si musel vtedy na konci novembra so širokým úsmevom na tvári pozrieť niekoľkokrát a tá skladba mi už zostala v hlave, dodnes sa k nej musím vracať. A išiel by som si Future Islands pozrieť aj naživo, snáď sa u nás niekedy zastavia, keď už patria medzi najpracovitejšie kapely na scéne (rok 2014: 159 vystúpení a 161 783 najazdených kilometrov).
Hans Zimmer - S.T.A.Y. / Where We’re Going
Filmu Interstellar sa dá vyčítať všeličo, ale hudba je jednoducho dokonalá. Najemotívnejšie momenty podčiarkol geniálny organový motív -na oficiálnom soundtracku sa prvýkrát objavuje v skladbe S.T.A.Y., ktorá je plná napätia. Mňa však Zimmer ešte viac dostal v nasledujúcej Where We’re Going, kde tento motív v druhej polovici piesne v kombinácii s klavírom a sláčikmi vygraduje. V kine som mal v tomto momente zimomriavky ako už dávno nie.
Jana Kirschner - Tajomstvo / Potopa
Záver albumu Moruša: Čierna je podľa mňa tak vydarený, že musím vybrať obe skladby. Tajomstvo je piesňou, v ktorej hudba z celého dvojalbumového projektu azda najviac slúži Janinmu spevu. Minimalistický aranžmán krásne podčiarkuje jej krehkosť a prirodzenosť. Potopa bola zase pre speváčku veľkou výzvou a je podobne divokým záverom platne ako Vidina na Bielej. V takmer deväťminútovej kompozícii sa tradičné a súčasné prvky stretávajú v symbióze plnej náhlych hudobných zvratov - zmien tempa, nálady a atmosféry - ktorým Jana svoj spev s ľahkosťou prispôsobuje a celé to funguje až prekvapivo dobre. Báseň o všetkom, čo sa deje počas dažďa, je tiež krásnou ukážkou toho, kam sa vďaka Moruši posunula ako textárka.
Katka Koščová - Vtedy
Prešovská speváčka má na novom albume Oknom viacero veselých a hravých kúskov, no ukazuje, že vie zarezať aj poriadne hlboko. Príkladom je emotívna pieseň s nostalgickým textom Vtedy, ktorej na vyvolanie zimomriavok netreba nič viac len klavír Dana Špinera a Katkin spev, v ktorom počuť každý nádych, každé zachvenie. Nádhera.
Vtedy z albumu Oknom, 2014
Korben Dallas a Jana Kirschner - Spolu
Veľa ľudí od tejto spolupráce čakalo niečo iné, keďže ide o výrazné hlasy, ktoré to spolu mohli naozaj rozbaliť. No mne sa práve páči, že to v prvej (a snáď nie poslednej) spoločnej piesni poňali takto nekonvenčne. Skladby o láske sú často patetické a prehnane romantické. Táto vďaka skvelému textu, v ktorom ani nemusia zaznieť slová "láska", "milovať" či "navždy", hudbe s atmosférou a čarovnému videoklipu krásne vystihuje skutočné vzťahy, ich komplexnosť, ale aj všednosť, každodennú obyčajnosť, ktorá má v pevnom zväzku dvoch zrelých, vzájomne sa dopĺňajúcich osobností svoje nezameniteľné čaro. A o tomto sa veru nielen u nás, ale ani vo svete veľa nespieva. Výnimočnou pre mňa zostane aj preto, že sme v lete na mojej svadbe po prvom manželskom tanci práve na túto pieseň spontánne urobili vláčik, ktorým sme pri nej zaplnili celý parket :)
Kriss Krimm - A psi brešú na poliach
Túto pieseň si zapamätám, lebo keď som ju na jar prvýkrát počul, bolo to trochu ako zjavenie. Málokedy sa stane, že od úplne neznámeho domáceho interpreta/interpretky príde taká silná a vyzretá vec. O to smutnejšie je, že okrem Hudba.sk o nej v podstate nikto neinformoval (no na náš článok si kliklo vyše 40-tisíc ľudí, čo sa tiež nestáva často). Ale asi to tak má byť, jedna pesnička hviezdu nerobí. Sám som zvedavý, či sa mladej hudobníčke podarí očariť poslucháčov podobným spôsobom opäť.
Leonard Cohen - Almost Like the Blues
Prvý singel z nového albumu kanadského básnika zaujal hneď na prvé počutie a stále ma z platne Popular Problems baví najviac. Niektorí fanúšikovia by asi skôr ocenili spevnejšiu tvorbu, mňa si však získal práve tým, že aj pri apaticky pôsobiacej recitácii má jeho hudba ohromnú silu. Mrazivý text, skvelý aranžmán, parádna atmosféra a charizma, ktorá z piesne priam srší. Málokto dokáže aj vo svojich 80-tich rokoch hudobne napredovať, Cohenovi sa to darí.
Mastodon - High Road
Nie som veľkým fanúšikom metalu (niežeby som nechcel, ale jeden život na všetku dobrú hudbu nestačí a metal je naozaj hlbokou studnicou), no Mastodon ma týmto singlom dostali do kolien. Dôvodom je najmä videoklip, ktorý dokazuje, že to ide aj bez typických žánrových klišé. Skvele natočený príbeh o strastiach dospievania z prostredia LARPov sprevádza skladbu so silným melodickým refrénom, ktorý mi zostal v uchu a rád sa k nej preto vraciam. No ak ste fanúšikmi tvrdých gitár, rozhodne si dajte celý album, odporúčajú ho aj kolegovia z Týždňa v hard & heavy.
Nvmeri - Entropy
Po skvelom eponymnom albume (2013) sa slovenská trojica Nvmeri na čas odmlčala, väčšinu roka 2014 bolo viac počuť o elektronickom projekte FVLCRVM jej frontmana Pištu Kráľoviča. Tvorivá pauza však skupine prospela a na konci roka prišla s vynikajúcim singlom "o ničom". Je skvelé vidieť, resp. počuť, že nám tu vyrastá silná generácia nielen originálnych slovensky spievajúcich interpretov, ale aj kapely, ktorých medzinárodné ambície vôbec nemusia byť márne. S takouto vysokou kvalitou tvorby je podľa mňa len otázkou času, kedy si Nvmeri všimnú aj za hranicami. Vlastne sa to už aj pomaly deje, no najbližší rok-dva by mohi byť prelomové.
Selah Sue - Alone
Bratislavský koncert Belgičanky Selah Sue v decembri 2012 bol pre mňa nečakaným koncertným vrcholom toho roka, no odvtedy o nej veľa počuť nebolo. Od fenomenálneho úspechu eponymného debutu, ktorý z nej urobil jednu z najväčších európskych hviezd, si dala s novým materiálom na čas, no čakanie stálo za to. V októbri predstavila prvý singel z očakávaného druhého albumu - pieseň Alone, ktorá má potenciál stať sa jej najväčším hitom. Moderný "pharrellovský" funk-pop s jednoduchým, chytľavým refrénom mi svojou ľahkosťou pripomína najtanečnejšie hity Michaela Jacksona. A pritom text piesne v kontraste s veselým groovom vôbec nie je radostný. No kto povedal, že rozchodová pieseň musí znieť smutne? Parádny pop.
Zrní - Království
Keď som v októbri na bratislavskom krste Korben Dallas prvýkrát videl naživo Zrní, zistil som, že jedna z najoceňovanejších českých skupín je zároveň jednou z najčudnejších. Iba koncertom by ma asi nepresvedčili, no ich tvorbu sa oplatí spoznať. Tohtoročný album Následuj kojota potvrdil pozíciu kapely na scéne a výborným singlom Království si určite získala množstvo nových priaznivcov.
Ktoré skladby by ste z roka 2014 vybrali vy?
Prečítajte si: 40 albumov roka 2014 podľa redaktorov Hudba.sk