Za posledné dni sa meno slovenského festivalu Wilsonic skloňovalo v médiách nejedenkrát. Napriek ambicióznemu, nielen na slovenské pomery silnému lineupu sa nepodarilo organizátorom zozbierať dostatok financií na jeho pokrytie. Desať dní pred začiatkom organizátori oznámili jeho zrušenie.
V reťazi udalostí, ktoré podkopali dobré meno Wilsonicu, ťažko hľadať vinníkov. Nemyslím si, že je oprávnené viniť organizátorov zo slabej propagácie, návštevníkov z pomalej kúpy vstupeniek, alebo sponzorov, či konkurenčné hudobné akcie v meste. A už vobec nie hudobníkov z MBV. Všetky závažné negatívne faktory sa stretli počas jediného ročníka, akoby bol tento víkend pre Wilsonic začarovaný. A nie je v tom sám.
V rovnakom termíne sa mal konať šiesty ročník londýnskeho The Playground festivalu. Napriek veľkým menám ako Leftfield, Squarepusher, Digitalism, Kavinsky, UNKLE, The Orb, či Pantha Du Prince a niekoľkomiliónovej populácii britskej metropoly bol festival deň pred jeho konaním zrušený, a to z podobných dôvodov ako ten slovenský - nízky záujem.
Do tretice podobný osud postihol aj islandský Keflavík Music Festival. Ten sa síce začal 5. júna, no v jeho priebehu počas nasledujúcich piatich dní došlo k zrušeniu niekoľkých koncertov. Tentokrát organizátori nepreukázali dostatok odvahy na jeho preventívne zrušenie a čakali do poslednej chvíle na reakciu účinkujúcich bez vopred zaplateného honoráru.
Slováci často zvyknú hovoriť, a možno tomu aj veria, že "toto sa môže stať iba na Slovensku". Zároveň, podobne ako keď športovci prehrávajú, mnohí namiesto podpory a empatie nachádzajú v ťažkých chvíľach iba tvrdé slová kritiky. V tomto prípade však možno povedať, že napriek všetkým nepriazniam zvládli organizátori Wilsonicu situáciu lepšie ako ich kolegovia v hudobných veľmociach.
Autorka: Alexandra Stanová
Foto: Stanislava Karellová
Autorka je čitateľkou Hudba.sk, žije v zahraničí a pracuje v hudobnej oblasti. Ďakujeme za jej hodnotný názor.