V období ranej puberty je človek mimoriadne senzitívny na mnohé emočné a umelecké podnety. Hudbu dokáže vstrebávať a klubové koncerty veľmi intenzívne vnímať. Vystúpenie "slovenských Londýnčanov" The Bridgeheads v Prešove v roku 2010 ma ešte veľmi dlho nútilo identifikovať emócie, ktoré chalani vyvolali.

Bardejovská kapela zdeformovala všetku hudobnú realitu, ktorú som dovtedy poznal. Neobyčajné nápady, dynamika, energia, drajv a štýl. Nasledujúce dni som hltal všetku ich na nete sprístupnenú hudbu. Ako keď sa v sedemdesiatych rokoch dostal fajnšmeker k novej platni od Pink Floyd a potom bolo nemožné dostať ho dva dni od gramofónu.


Od zameniteľného indie rocku k vlastnému zvuku

Z kultových relácii typu Deka hity si ich môžu diváci pamätať ešte pod prvým názvom The Bridge, keď prerazili s hitovkou Destiny. Komerčný úspech bol znásobený faktom, že išlo o kapelu z malého východoslovenského mesta disponujúcu zahraničným zvukom. Kapela za starého názvu vydala v roku 2005 album Citizen Bridge s rekordnými 32 skladbami. Ich vtedajší štýl bol ľahko zaškatuľkovateľný ako indie rock a v podstate mimo slovenského kontextu neprinášali nič nové.

Po vypočutí skladby My Town z neskoršieho albumu Foreigners je však každému hneď jasné, že prostredie malého mesta začalo byť kapele príliš tesné a nekomfortné a rozhodli sa pre radikálnu zmenu - odchod do Londýna. V prostredí hudbou nasýtenej britskej metropoly sa ich relatívne konvenčný zvuk začal postupne pretvárať na niečo omnoho originálnejšie a nadčasovejšie. Temná atmosféra, ktorou je Londýn charakteristický, sa akoby otlačila do nového hudobného konceptu, za ktorou stálo bratské trio v zložení Tomáš dAsK, Jozef Lemmee a bubeník Michal Wisp. Ten o pôsobení kapely v Anglicku hovorí:

"Rozhodnutiu presťahovať sa do Londýna predchádzal koncert, ktorý sme tam odohrali ešte v čase aktívneho fungovania na Slovensku. Bavila nás atmosféra, ktorá tam bola, je to mesto, v ktorom sa dá stále fungovať hudbou a vtedy sme nechceli robiť nič iné iba hudbu. V priebehu necelých piatich rokov, ktoré sme tam strávili, sa samozrejme vo vnímaní prostredia veľa zmenilo, čo je vidieť aj pri rozdielnych náladách na EP Things a albume Foreigners, ktoré vznikli práve v Londýne."


Definícia expresionizmu

Album Foreigners je jednoznačne najzásadnejšou nahrávkou kapely. Expresionistické formy sa úplne vyhýbajú žánrovým konvenciám a obsah s formou fungujú v dokonalej symbióze. Koncept albumu je dokonale súdržným celkom. Aranžmány prešpikované do posledných detailov a sofistikované texty len potvrdzujú dávne slová frontmana Tomáša dAsKa o tom, že nahrávka má obsahovať všetky emócie, ktoré má kapela v sebe, tiež rešpekt k hudbe a že nechce podceniť inteligenciu poslucháča. Celý album sprevádza pochmúrna atmosféra, niekto by pritom pomyslel aj na roztrieštenie osobnosti. Striedanie melódií, pokojného a rýchleho tempa je priamou metaforou k pocitom, ktoré kapela prežívala, a je nepochybné, že londýnske pôsobenie posunulo chalanov na míle vpred. 

Spevák, textár, klavirista, gitarista a všestranný umelec Tomáš dAsK bol hlavným iniciátorom motívov a umeleckých pohnútok v kapele. V rámci pokusov a skúšaní bez basáka si odobral z gitary strunu A, aby tak mohol praktizovať svoj špecifický štýl oktávového hrania, k čomu kapele prekvapivo pomohla jednoduchá náhoda. "Práca pri tvorbe bola stále o tom, že nie sú hranice a obmedzenia. A tak to bolo aj tým Áčkom. Ak si dobre pamätám, v čase keď sme nemali basáka jednoducho na skúške odišla struna, náhradná nebola a zvuk, ktorý vznikol, pre nás proste fungoval. Tomáš rád skúšal rôzne možnosti. Napríklad časť bicích partov v skladbe Pi vznikla tak, že pri skúšobni boli položené záhradné hrable a on mi ich proste priložil na bicie a povedal nech to vyskúšam. Bol to veľmi dobrý, kreatívny človek a frontman," spomína Michal.

Basová gitara sa už na albume Foreigners neobjavila, naposledy ju môžu poslucháči zachytiť na temnom EP Things z roku 2007. Tomáš namaľoval tiež obal albumu a viaceré expresívne maľby, ktorých charakter funguje ako vizuálna súčasť hudby. Vytvoril tiež videá ku všetkým skladbám z nahrávky, aj z tohto hľadiska teda možno hovoriť o vizuálnom albume.


Umelecký rozlet ukončila smrť frontmana

Po prvých pár koncertoch slovenského turné, ešte pred fyzickým vydaním vinylu a CD Foreigners, vypadol Tomáš dAsK v Bardejove z piateho poschodia paneláku. V kritickom stave ešte niekoľko dní bojoval v nemocnici o život, 28. septembra 2010, však následkom zranení podľahol. Obrovská tragédia zasiahla celú nezávislú scénu. O to viac, keď si nielen fanúšikovia The Bridgeheads ale aj spriaznení hudobníci uvedomili, aký obrovský potenciál v kapele s vydaním albumu Foreigners rozkvitol, resp. začal kvitnúť.

V súvislosti s Tomášovými maľbami a vyjadreniami sa dlho špekulovalo o samovražde, tie však odmietla kapela, ktorá vyhlásila, že išlo o tragickú nehodu. Spevák a skladateľ trpel úzkosťami a chronickou bolesťou hlavy, ktoré nebolo možné skryť a aj na poslednom koncerte práve v Prešove na ňom bolo vidno, že nie je v poriadku. Existencializmus a expresionizmus, ktorý je otlačený v celej jeho tvorbe, tak nabral na definitívnom význame. V súvislosti s nešťastnou udalosťou vyhlásila kapela koniec činnosti.

Je už len vecou dohadov, koľko fascinujúcej hudby by táto trojica ešte mohla vytvoriť. Album Foreigners však zostáva nadžánrovým dôkazom a ukážkou toho, čo to vlastne je alternatívna hudba. A čo s dvoma vynikajúcimi muzikantmi, ktorí ostali? "The Bridgeheads pre mňa nebola nikdy len kapela. Bola a je to doslova rodina. Ja som bol vždy bubeník a vlastne som ani nikdy nechcel hrať v inej kapele. Zopár ponúk som dostal, ale musel som odmietnuť. Objavil som sa ako hosť na nejakých nahrávkach, ale to je zatiaľ všetko. Aj keď, popravde, je to ako abstinencia v rámci nejakej závislosti. Človek je závislý asi navždy a ja neviem, ako to so mnou dopadne," uzatvára Michal.


Záznam posledného koncertu The Bridgeheads v Prešove:


Autor: Matej Kráľ
Foto: Tomáš dAsK

Súvisiaci interpreti: The Bridgeheads