Pohoda je taká, akú si ju spravíte. A ak patríte medzi ľudí, pre ktorých je najoceňovanejší slovenský festival skutočne o hudbe, tak ste sotva niekedy boli so svojím "zvládnutím" nabitého programu na 100% spokojní. Jednoducho sa nedá vidieť všetko, čo by ste chceli. Aj my preto ponúkame štyri viac či menej rozdielne výbery toho najlepšieho z Pohody 2014.
Michaela Žureková
Travis
O tom, že išlo o veľmi srdečný, úprimný a výborne odohratý koncert, nepochybujú nielen návštevníci, ale aj organizátori. Nedá sa inak ako súhlasiť s Mišom Kaščákom, že išlo o jednej z najsilnejších momentov Pohody. Ak by som aj na festivale nemala vidieť nič iné, iba Travis, stálo by to za to. Už len kvôli ružovej brade Frana Healyho a recitovaniu básne s nadmerným použitím slova na "F". No a tomu britpopu, samozrejme.
Kelis
Krásna žena s krásnym hlasom. Od začiatku hladila sluch svojím zamatovým černošským spevom, no keď nečakane spustila výšky v piesni Cobbler, padali sánky. Aj tí, ktorí nepoznajú do bodky jej tvorbu, sa postupne osmelili do tanca a užívali si to. Kelis mala za chrbtom skvelú kapelu s vokalistkou a taktiež vysokú zlatú oponu, ktorá dokonale ladila s celou jej šou. Nechýbal v nej istý druh noblesy, ženskosti a možno preto to celé tak dobre "chutilo".
Azealia Banks
Azelia vlastne všetkých oklamala. Najprv sa s fanúšikmi vybrala na skvelú jazdu, hudobne ju vygradovala na plné obrátky a pred Orange stageom zrazu prebiehala jedna veľká nezastaviteľná párty. Až na to, že sa predsa len zastavila a to dokonca o takmer pol hodinu skôr, než sa očakávalo. No aj napriek tomu to bol skvelý zážitok, pre niektorých dokonca vrchol piatkového večera. Nazvime to najlepšia najkratšia párty Pohody.
Disclosure
Toto anglické bratské duo má na konte síce iba jeden album, ale zároveň aj nomináciu na Grammy, niekoľko hitov a pozoruhodných spoluprác. Čerstvý vietor elektronickej a tanečnej hudby sa na festivale predstavil v stane Space arény SLSP za omamných svetiel a prítomnosti niekoľkých tisícok ľudí, ktorí pochopili, že Disclosure je tohtoročný "must see" v rámci tanečnej hudby na Pohode. Išlo totiž o vystúpenie, kde ste nevnímali čas a okolie – prím hrala hudba a tanec.
Jana Kirschner
Na Pohode sa oplatilo navštíviť aj domácich interpretov, jedným z nich bola určite stálica scény Jana Kirschner. Aj keď každým ďalším albumom smeruje ďalej od mainstreamu, koncertné prevedenie Moruše Bielej priblížilo Janinu hudbu všetkým. Pristalo jej to na veľkom pódiu s veľkou kapelou pred veľkým publikom. Koncert mal svojskú, krásnu atmosféru a ukázal viaceré stránky – živelnú, intímnu aj radostnú muzikantskú.
Zdroj: Marko ErdTravis na Pohode 2014Michaela Ivaničová
Moderat
Silná elektronická úderka Modeselektor sprevádzaná oduševneným spevom Saschu Ringa (Apparat) ponúkla atmosféricky temnú show, ktorú dotvárajú vizualizácie z dielne Pfadfinderei. Hudba 21. storočia v najčistejšej podobe, ktorá zaujala aj mnohých "náhodných" poslucháčov. Moderat sa pokúšajú dať slovu koncert nový rozmer a darí sa im to.
Goldfrapp
Speváčka Alison je ženou dvoch koncertných tvárí – žiarivá diskotéková diva aj zasnená introvertka s nežnými melódiami. V oboch polohách je úprimná a presvedčivá. Ani najpomalšie balady nenudili a skvelá svetelná show podčiarkla tanečnosť druhej časti vystúpenia. Magické.
Chinawoman
Druhá show Kanaďanky s ruskými koreňmi na Slovensku splnila očakávania silného zážitku. Veľmi osobné texty, spievané a občas i recitované v sprievode jednoduchých, šansónom ovplyvnených melódií, ubezpečili romantikov v publiku, že na svete nie sú sami a môžu aj ďalej dúfať.
Brandt Brauer Frick + Ensemble
Nemeckí hudobníci s klasickým vzdelaním tvoria tzv. analógové techno. Na podklade živých akustických nástrojov a elektronických zvukov vybudovali chytľavú zmes tónov, pri ktorej sa jednoducho nedá netancovať. Pre ešte silnejší zážitok si na pódium pozývajú aj malý symfonický orchester a nenásilne menia tvár súčasnej tanečnej hudby.
A Tribe Called Red
Kanadské trio bola možno trochu prvoplánová tancovačka, ale účelom hudby je v prvom rade vyvolávať v ľuďoch pocity – v ich prípade eufórie. Radostný mix urbánnych zvukov a tradičných indiánskych spevov spolu s vtipnými vizualizáciami poskytli dokonalú možnosť odreagovať sa.
Zdroj: Marko ErdGoldfrapp na Pohode 2014Michaela Kučová
Jambinai
Tradičné ľudové nástroje v noise zvyčajne nehľadáte, o to lepším prekvapením bolo vystúpenie tejto kórejskej kapely. Nástroje ako haegeum či piri obmývané vlnami gitarového hluku od meditatívneho rozjímania narastali do dychberúceho post rocku. Dokonalý katarzný zážitok.
John Parish
Hudobník, ktorého poznáme predovšetkým cez spoluprácu s PJ Harvey, na trenčianskom letisku predviedol svoj cit pre krásne, drsné a nežné skladby zároveň. Sprevádzaný kapelou a miestami aj speváčkami, Parish bol potešením pre uši všetkých, ktorí ani okolo polnoci nesmerujú do tanečných stanov.
Mogwai
Post-rock nie je žánrom, ktorého predstavitelia na Slovensku zaplnia priestor pred hlavným stageom. Veľké pódium však napriek menšiemu publiku ich monumentálnemu zvuku svedčalo a kapela svojím inštrumentálnym majstrovstvom poslucháčov nasýtila až po okraj. Dunivá melanchólia týchto Škótov dokázala, že Pohode svedčia aj drsnejšie žánre.
Tune-Yards
Speváčka a skladateľka Merrill Garbus na Pohodu priniesla skladby zo svojho výborného nového albumu a jej mix ukulele, afrických rytmov a hopsavého popu bol ideálnym úvodom do pretancovanej noci. Napriek tomu, že Tune-Yards na Slovensku odohrali posledný koncert svojho európskeho turné, celá kapela vystupovala s plným nasadením a pódium hralo všetkými farbami, zvukovými aj doslovnými. Pre mňa definitívne spečatenie lásky k eklektickej popovej hudobníčke, ktorá sa nebojí riskovať.
Seward
Koncerty týchto Španielov sú opradené samou chválou, moje očakávania teda boli veľké. Hraví hudobníci ich do bodky splnili - nevynechali folkové ani hlučnejšie polohy, vytiahli aj svoje netradičné "nástroje" ako hračkárske autíčko či sáčok štupľov od plastových fliaš. Vypätý vokál speváka, ktorý znie podobne ako keby Jeff Buckley bol pouličným spevákom, nie je pre každého, ale jeho šoumenstvo a energia jeho spoluhráčov boli absolútne očarujúce. Ťažko povedať, či boli viac rozžiarené tváre na pódiu alebo pod ním, hneď niekoľko prídavkov však svedčalo o vzájomnom nadšení medzi kapelou a divákmi.
Zdroj: Marko ErdMogwai na Pohode 2014Patrik Marflák
Ukrajinská národná filharmónia
Jeden z najlepších orchestrov východnej Európy zahral v prvý večer festivalu program, ktorý bol umeleckým stvárnením konfliktu a rozdielov medzi Ukrajinou a Ruskom. Zazneli diela ruského autora Modesta Musorgského aj hudba ukrajinského skladateľa Myroslava Skoryka a bolo v tom množstvo symboliky, no tento koncert vyvolával veľmi intenzívne pocity najmä kvôli hudbe samotnej. Bolo ňou "povedané" predovšetkým to, aké výnimočné a hrdé sú obidva národy. Niekto v zaradení tohto koncertu na festival vidí len politiku, pre mňa to však bola najmä úžasná hudobná ukážka tak blízkych a pritom tak vzdialených kultúr.
Seasick Steve
Vyzerá ako vodič kamiónu na dôchodku, so svojím bubeníkom hrá blues s takou energiou, že by im mohli závidieť aj mladé rockové kapely, a vyrába si z rôznych predmetov vlastné gitary. Na Pohode sa stal miláčikom publika nielen vďaka vynikajúcemu koncertu, pri ktorom po zamračenom dni vyšlo slnko, ale aj počas túlania sa po festivale, kde strávil celý víkend socializovaním sa s fanúšikmi či sledovaním koncertov domácich kapiel ako Vrbovskí víťazi a Walter Schnitzelsson. Seasick Steve je krásnym dôkazom, že celoživotný sen sa môže splniť aj na "staré kolená" a že s toľkou chuťou do života a charizmou sa dá najväčšie pódium úplne prirodzene ovládnuť aj bez veľkej šou.
Zdroj: Marko ErdSeasick Steve na Pohode 2014Travis
Nepatrím medzi fanúšikov britskej kapely, no toto bol jeden vynikajúco odohratý koncert headlinera. Travis mali túto nálepku a najlepší hrací čas absolútne zaslúžene. Najmä vďaka nim sa festival v piatok v noci preklenul z atmosférou vlažnejšieho ročníka na podujatie, z ktorého sa vám v obklopení spokojných a šťastných ľudí nechce ísť domov. Popri hitoch skvele fungovali aj menej známe či novšie skladby, frontman Fran Healy perfektne spieval a komunikoval s publikom, pričom aj napriek špecifickému škótskemu prízvuku mu bolo všetko rozumieť. Napriek tomu som si "odskočil" aj na Brandt Brauer Frick Ensemble, ktorý bol síce tiež skvelý, no keď som sa potom vracal na hlavné pódium a videl masu ľudí skákať s rukami nad hlavou počas refrénu hitu Why Does It Always Rain On Me?, ktorý bol nečakane euforickou bodkou za melancholickým koncertom, oľutoval som, že som spod hlavného pódia po prvej hodine odišiel.
Mogwai
Ľutovať môžu aj tí, ktorí si na ďalší deň nechali na hlavnom pódiu ujsť ďalších skvelých Škótov. Ambientné pasáže striedajúce sa s ohromujúcimi zvukovými stenami boli pod veľkým pódiom napriek menšiemu počtu ľudí úžasným zážitkom. Emóciami nabitý koncert Mogwai by ním pravdepodobne bol, aj keby som pod tým pódiom stál úplne sám.
Seward
Rockovo-jazzovo-folková avantgarda, ktorej nechýba humor, nadhľad a obrovská dávka energie. To sú barcelonskí Seward, o ktorých sa toho veľa nevie, pretože to tak oni sami chcú. Napriek istej tajomnosti, žánrovej nezaraditeľnosti a veľmi svojskému a nepredvídateľnému spevákovi sa v priebehu ich vystúpenia na originálnu vlnu naladil celý Europa stage. Sympatickí hudobníci tak z pódia po vyše hodine intenzívneho búrania hraníc odchádzali už ako starí známi, no zároveň ešte viac zaujímaví ako predtým. Dúfam, že ich ešte na Slovensku uvidíme.
Ďalšie výborné koncerty: Korben Dallas, Brandt Brauer Frick (aj Ensemble), Fatoumata Diawara & Roberto Fonseca, Kelis, Jana Kirschner, Disclosure, Tune-Yards.
Najväčšie sklamanie festivalu: Azealia Banks kvôli predčasnému odchodu bez rozlúčky, pretože som kvôli nej nevidel ani kúsok koncertu Moderat. Tricky naopak po pár minútach "mľandravého" výkonu šancu nedostal a Tune-Yards po rýchlom presune prekonala očakávania.
Ktoré boli vaše top koncerty na Pohode?
Foto: Marko Erd
