Jeden z najsmutnejších príbehov novodobej histórie populárnej hudby pozná publikum za posledných dvadsať rokov dvojako. Najprv sme boli svedkami verzie "naživo" a po smrti extrémne talentovanej speváčky doplnili kontext dokumenty. Nový film, tentokrát hraný, vyzerá byť navyše, ale snaží sa doložiť tretí rozmer – pohľad Amy Winehouse.
Bolo to takto: Amy Winehouse sa do povedomia človeka pod Tatrami dostala v roku 2006, keď rádiá (a vtedy ešte celkom sledované televízne hudobné stanice) začali hrať skladbu Rehab. Pointou príbehu bolo, že dievča s problémovým pitím prerastajúcim do závislosti napriek odporúčaniam nenavštívi odvykačku. Navyše, keď aj tatko povedal, že je všetko v poriadku, nie je o čom. Strih. Trvalo len päť rokov, kým všetci usúdili, že opak bol pravdou a nádejná ikona zomrela na dôsledky nárazového pitia po dlhšom období triezvosti.
Čo videli vonku stojaci, hudbu počúvajúci a ignorantsky posudzujúci? Že je tu žena, ktorá má obrovský talent, no mrhá ním pravidelnými alkoholickými a drogovými záťahmi. "Načo sa vláči s tým feťákom, veď ju ťahá ku dnu? Sama si za to môže!“ ozývalo sa z diskusií. Stávala sa terčom stand-upov alebo vtipných otváracích monológov talkshow. Ono, keď sa to tak vezme, popularitu, alebo ak chcete slávu, vždy drží za ruku opulentné rozhadzovanie peniazmi. A človek, ktorý žije z ruky do úst, nemá pre takéto správanie pochopenie.
Potom prišiel Asif Kapadia s oscarovou snímkou Amy. V dokumentárnom filme vyplnil škáry medzi bulvárnymi riadkami tmelom skutočných dokumenovateľných udalostí. Vynorili sa videonahrávky, ale aj výpovede speváčkiných priateliek, či dokonca exmanžela Blakea Fieldera-Civila. Zistilo sa, že prvou skutočnou ranou pre Winehouse bol odchod otca z domácnosti. Ďalšou "podpásovkou", ktorá len posúvala fľašku bližšie k perám, sa stala smrť milovanej babičky. No a vrcholom bol výhybkový vzťah. Prudká absencia lásky zaliata nechcenou slávou a podmieňovaním šoubiznisu bol celkom slušný koktejl na to, čo ako 27-ročná zažívala.
Prečítajte si, aká bola snímka Amy od Asifa Kapadiu
Tretia dimenzia?
Krátky príbeh Amy Winehouse bol teda servírovaný zo strany okolia, ale aj z tej bulvárnej. Vždy však bola táto skúsenosť relatívne skreslená. "Muselo to mať inú perspektívu. Mala som pocit, že tou najlepšou bude dovoliť Amy povedať svoj príbeh svojou hudbou," povedala o tvorbe filmu Back to Black režisérka Sam Taylor-Johnson (50 odtieňov sivej). Nechala sa počuť, že snímka, ktorá dnes prichádza do slovenských kín, musí byť naozaj iná ako Kapadiova oscarovka.
Nebudeme spoilovať, lebo nie je čo. Snímka začína rodinnou oslavou, kde je ešte Amy (Marisa Abela) s krivkami užasnutá minulosťou svojej babičky Cynthie (Lesley Manville, známa z posledných dvoch sérií seriálu The Crown ako princezná Margaret). Divák vidí, kde vznikla fascinácia štýlom zo 60. rokov. Počúva o láske k hudbe Tonyho Bennetta a o ambíciách Amy, že by si babička s Bennettom zaspievala pieseň Body and Soul (ktorú neskôr sama Amy spievala s Bennettom).
Divák je okamžite vtiahnutý do deja. Hlavná postava sa snaží vyvolať výčitky vo svojom otcovi, ktorý opustil rodinu. Vzápätí sa ním nechá doviesť domov a krátko pred náruživým sexom so svojím príliš citlivým priateľom sfleku zloží pieseň Stronger Than Me – prvý singel z albumu Frank (2004). Už tu môže niekto spozornieť. Bola až takto talentovaná alebo ide o umelecké preháňanie tvorcov, lebo...?
Neprichádza nič nové – prvá nahrávacia zmluva, pre Ameriku nedostatočný úspech, ale doma už aká-taká popularita, zoznámenie sa v bare s Blakeom, rakovina babičky, sláva albumu Back to Black atď... Všetko má svoje poradie, len skladby, ktoré skladala autenticky podľa toho, ako žila svoj život, už menej. Vo filme zaznejú Abeliným verným winehousovským prejavom viac-menej kontextuálne, čo vytvára chaos v časovej osi a celom jej univerze pre ľudí, ktorí nemajú speváčkin život naštudovaný.
Rozhodne žiadny dokument
Pri obsadení hlavnej úlohy sa spočiatku skloňovalo aj meno Lady Gaga, no Marisa Abela je tou správnou voľkou, ktorá dokázala Amy Winehouse znázorniť veľmi dôveryhodne. Keď spievala, objavil sa jazzový "slepačí" krk tak charakteristický pre zosnulú umelkyňu. To je to, keď spievala a celé telo mala statické, len hlava opisovala kružnicu. Bola temperamentná presne tak, ako by sme to od Amy podľa svedectiev čakali. Dôveryhodne prehĺtala jednotlivé hlásky. Najviac Amy aj Winehouse však bola v bare, keď sa na prvý pohľad zaľúbila. Presne v tomto uhle nebolo možné povedať, či sa niekto postprodukčne nehral so zábermi a speváčku tam nedoplnil.
Čo sa týka iných hereckých výkonov, výraznú úlohu mal mať Mitch Winehouse (Eddie Marsan). V očiach fanúšikov Amy Winehouse nie je otcom roka. Všetko nasvedčuje tomu, že si sám chcel odkrojiť z koláča, na ktorý jeho dcéra zarábala, a tak ju aj napriek jej duševnému stavu kde-tu vykorisťoval. Vo filme však pôsobí ako trtko, ktorý nevie, koľká bije. Až ku koncu sa starostlivo podujme na to, aby svoju dcéru zobral na liečenie. Jeden by sa mohol spýtať, či mali pán Winehouse slovo pri tvorbe filmu, pretože, ak je niekde vykreslený ako gauner, automaticky vznikajú spory. Taylor-Johnson hovorí, že kúsok by nevznikol, keby sa jej do práce niekto, ehm, mitchoval.
Back to Black nie je revolúcia v biografickom žánri kinematografie. V Británii a Austrálii mal film premiéru už v apríli a veľkej priazne tamojších kritikov sa nedočkal. Pravdepodobne tak nezíska ani Oscara (hoci, keď to dokázala oveľa plochejšia snaha v podobe Bohemian Rhapsody... uštipačná poznámka autora) a netreba mať veľké očakávania ani z hľadiska informačnej hodnoty. Ide výlučne o emocionálnu záležitosť. Každý, kto mal voči Amy Winehouse akékoľvek sympatie, určite ocení, že "ju" môže opäť na chvíľu vidieť žiť (aspoň približne) svoj život.
Autor: Marek Majzon
Súvisiaci interpreti: Amy Winehouse