Veštecká guľa európskych stávkových kancelárií bola aj tento rok dobre naleštená. Teda na 20 percent. Rakúska kombinácia popu a opery v podaní Johannesa Pietscha, čiže JJ, bola vždy na druhom mieste, pokiaľ sa tipoval víťaz 69. ročníka Eurovízie. Večer plný rôznorodých skladieb, minimom bizaru a vynikajúceho humoru Hazel Brugger napokon ovládla.

Snáď si už nemusíme na začiatku článku vysvetľovať, ako netreba venovať pozornosť veciam, ktoré vás iritujú. V prípade, že predsa a nemáte radi Eurovíziu, lebo si myslíte, že je len prehliadkou politickej situácie v Európe, Izraeli či Austrálii, pokojne si zapnite radšej poslednú tlačovku ministerstva kultúry.

Našli Nema, hľadá sa trofej

Pre tých, čo ostali (pun intended) tu máme vyhodnotenie finálového večera vo švajčiarskom Bazileji. Aj tretia eurovízna šou tohto týždňa sa uskutočnila v tamojšej St. Jakobshalle s približnou kapacitou 12-tisíc fanúšikov. Milovníkom Eurovízie, ktorým sa nepodarilo získať vstupenky do haly, ponúkali organizátori Arenu Plus, najväčší futbalový štadión Švajčiarska s priestorom pre 36-tisíc jednotlivcov.

Približne štvorhodinovú šou odštartoval šot uťahujúci si z vlaňajšieho incidentu, keď sa nebinárnej víťaznej osobe Nemo podarilo v návale emócií rozbiť eurovíznu trofej pri jej preberaní. Moderátorka Sandra Studer prišla v panike za svojimi kolegyňami – komičkou Hazel Brugger a speváčkou Michelle Hunziker – pretože nevedela nájsť kryštálový mikrofón. Na rad prišlo putovanie starostlivo zabezpečného artefaktu naprieč švajčiarskou prírodou, skrz sneh aj vodu, pravdepodobne za pomoci lokálnych športovcov. Keď sa cena dostala do arény, mohla začať zábava.

A propos, moderátorky, kým Studer pôsobila ako tá, čo má udržiavať poriadok, Brugger naďalej perlila. Hneď na začiatku si uťahovala zo švajčiarskej emocionálnej plochosti. "Ako vždy hovorievam, možno nemáme emócie, ale máme peniaze," povedala bez akýchkoľvek emócií. Pre finálový večer sa k moderátorskému jin-jangu pridala aj Hunziker, ktorá je známa tým, že sa rozviedla s Erosom Ramazzottim kvôli sekte Bojovníci svetla.

Ako to už býva zvykom v eurovíznej dramaturgii, horúčku sobotňajšej noci odpaľuje víťaz predošlého ročníka s hitom, ktorým si podmanil/a Európu. Nebinárna osoba Nemo tak pripomenula davu skladbu The Code. Neskôr, v “polčasovej šou”, keď 26 krajín čakalo na svoj osud, predstavila nový singel Unexplainable. Vyzerajúc ako Lady Gaga v klipe k Marry the Night, sa nebinárny umelec povaľoval po pódiu, zatiaľ čo sa za ním rozsvietil záhadný rebrík. Spočiatku bola skladba celá zavzdychaná, no neskôr sa rozbalila do fascinujúcej práce s hlasom a energického vystúpenia. Potvrdila tak, že si Starý kontinent vlani veľmi dobre vybral.

Duel druhých miest

Crème de la crème zo všetkých vystúpení sme si rozobrali tu a tu. Postupujúci svoje čísla nemohli nijako osviežiť alebo pozmeniť, keďže aj s piesňou ide o celkový balíček, ktorý je do súťaže prihlásený. Zostala tak kompaktná a praktická sauna akoby z IKEA, Miriana Conte opäť hopsala na fit lopte a OnlyFínka v koži opäť poburovala na obrovskom tryskajúcom mikrofóne. Pre pravidelných sledujúcich tak bolo zaujímavejším pozerať na program pred vyhlasovaním výsledkov. Švajčiarsko si dalo za úlohu pripomínať niekdajších účastníkov bez ohľadu na umiestnenie, a to nielen zo Švajčiarska.

Nadšencom a niekoľko dekád vytrvalým divákom sa tak pripomenula švajčiarska zostava Peter, Sue and Marc (Eurovízia 1971, 1976, 1979 a 1981), ale aj ich krajanka Paola (Eurovízia 1980) či krajania Luca Hänni (Eurovízia 2019) a Gjon’s Tears (Eurovízia 2021).

Ešte zaujímavejším však bol súboj medzi vlaňajším chorvátskym reprezentantom Baby Lasagna a Fínom Käärijä, ktorého zdolala Loreen rok predtým. Organizátori dostali veľmi dobrý nápad, ako osviežujúco prezentovať ich eurovízne evergreeny Rim Tim Tagi Dim a Cha Cha Cha. Pódium aj s rámom sa vizuálne rozdelili na polovicu, pričom ľavá strana patrila Chorvátovi v modrom, zatiaľ čo pravá Fínovi v krikľavo zelenej. Obaja mali tiež svoje tímy podporujúcich tanečníkov v príslušných farbách. V dvoch kolách a jednom rozstrele sa plynulo “prespievavali” vlastnými pesničkami. Neskôr predstavili spoluprácu #eurodab. Tá už znela len ako hatlanina citosloviec s typickým eurodanceovým hudobným smogom.

Ľud chcel Izrael

Ani v roku 2025 nenastala zmena v inovovanom systéme hlasovania, a tak sa všetky európske národy stali najprv svedkom udeľovania hlasov od jednotlivých porôt účastníckych krajín. Aj na tomto poli sa v minulosti podarili niektoré kontroverzné hlášky. Napríklad, pri ohlasovaní bodov pre rakúsku Conchitu Worst litovský hlásateľ povedal: “Je čas oholiť sa!” V tomto prípade boli azda jediné dva vyčnievajúce momenty – za Veľkú Britániu ohlasovala výsledky Sophie Ellis-Bextor a hlásateľka z Grécka bola v pokročilom štádiu tehotenstva.

Hoci sa pred súťažou často skloňovalo Švédsko ako suverénny víťaz, porotcovské body vyzerali byť celkom rôznorodé a kým neohlasovali svoje verdikty posledné krajiny, miláčik odborníkov nebol vôbec jednoznačný. Dvanásť bodov dostalo okrem Rakúska aj Francúzsko, Taliansko, Grécko, Nemecko, Lotyšsko či Veľká Británia. S 258 bodmi sa však do vedenia dostal JJ. Pre porovnanie, vlani malo prvé miesto od panelu hodnotiacich až 365 bodov, Loreen zas 340 bodov. Porota tiež rozhodla, že druhí budú Švajčiari, tretí Francúzi, štvrtí Taliani a piate miesto obsadí Holandsko.

Lenže ako hovorí andalúzske príslovie, porota mieni, človek mení, celkové poradie sa premiešalo po pridaní diváckych hlasov. A že teda bolo odlišné! Eurovízne srdcia divákov si získala melodramatická skladba New Day Will Rise od Yuval Raphael z Izraela, čiže kúsok mimo radar stávkových kancelárii. Dielo o tom, ako nikto neplače sám, malo len trojpercentnú dôveru analytikov. Účasť krajiny na súťaži európskych skladieb je sporná už niekoľko rokov. Zdá sa však, že vplyv vojny s Palestínou je na sympatie európskeho elektorátu úplne minimálny. Päticu skladieb v milosti obyčajného ľudu ešte dotváralo Estónsko na druhej priečke, Švédsko na tretej, Rakúsko na štvrtej a Albánsko na piatej.

Diváci speváckych súťaží ho nechceli, eurovízni áno

Trofeje pre vííťaza sa napokon zmocnili malé ručičky Johannesa Pietscha, čiže JJ. Rakúšan sa narodil v roku 2021 IT špecialistovi a kuchárke z Filipín. Vyrastal však v Dubaji. Do Rakúska sa rodina vrátila, keď mal 15 rokov. Hudobne putoval cez spevácke súťaže. Najprv chcel v roku 2020 skúsiť šťastie v nemeckej verzii Hlasu, no prešvihol termín prihlášok. Skúsil britskú verziu, kde sa ho ujal will.i.am z Black Eyed Peas a dostal sa až do K.O. kôl. O rok neskôr sa zúčastnil rakúskej talentovej šou Starmania. Ani tú nevyhral.

Svoju techniku spevu, ktorú odborne možno nazvať ako kontratenor, cibril vo Viedenskej štátnej opere a navštevuje aj tamojší ekvivalent Vysokej školy muzických umení. Zaujímavosťou je, že výhernú skladbu Wasted Love mu pomohla napísať Teodora Špirić alias Teya z dua Teya and Salena, ktoré reprezentovalo Rakúsko so skladbou Who the Hell Is Edgar? pred dvomi rokmi. Pieseň o posadnutosti duchom Edgara Allana Poe skončila na 15. mieste.

Zdá sa, že sa v eurovíznom žánri vytvára samostatná odnož, kde sa kombinuje opera a hyperpop. JJ je po Nemovi už druhým víťazom s využitím takéhoto štýlu. Víťazný song najprv začína ako operná balada o predieraní sa nástrahami života a postupne kulminuje do akéhosi remixu na spôsob drum and bass.

Vo všeobecnosti možno uplynulý sobotný večer zhrnúť tak, že sa v Eurovízii už ustálila túžba po akej-takej kvalite a prehnane kontroverzné či bizarné vystúpenia už takmer úplne vymizli (s výnimkou Fínska, ale tam to inak asi nikdy nebude). Tiež bolo možno badať väčšiu žánrovú pestrosť. Do finále sa prebojovala moderná world music z Lotyšska aj grunge z Litvy. Európania sa otvorili aj jazykovej variabilite. Len šesť skladieb bolo v angličtine, inak v pôvodnom jazyku či vo francúzštine alebo taliančine. Nebyť vypadnutia Adonxsa, dojem z tohtoročného pesničkového zápolenia mohol byť ešte lepší. Uvidíme, čo prinesie Eurovision Song Contest zo susedného Rakúska v jeho 70. výročí.

Úplné výsledky Veľkej ceny Eurovízie 2025:


Autor: Marek Majzon