Príbeh kapely, ktorá to z podzemných klubov Liverpoolu a Hamburgu dotiahla na vrchol, z ktorého dodnes nie a nie zísť, fascinuje filmárov už dekády. K lepším pokusom sfilmovať ho - hraný Backbeat (1994) či dokumentárna séria The Beatles Anthology (1995) - sa teraz zaradí aj novinka Eight Days A Week: The Touring Years.

Pokryť za 100 minút históriu kapely, ktorá za neuveriteľných sedem rokov nahrala viac ako dve stovky piesní, by však bolo príliš komplikované. Režisér Ron Howard sa teda zameral na Beatles v rokoch 1962-1966. Beatlemánia bola na vrchole a štvorica sa živila hlavne koncertami. Napriek tomu sa už vtedy najlepšie cítili v štúdiu, v ktorom sa napokon natrvalo skryli pred hysterickým krikom fanúšičiek, aby sa mohli sústrediť na to, čo je v ich príbehu stále najdôležitejšie - hudba. 

Dokument je jasne mierený na sixties-nostalgikov, skupinu ľudí, ktorú z veľkej časti spája fakt, že šesťdesiate roky nezažili. Temnejšie momenty histórie kapely sú schválne vynechané a The Beatles sú predstavení ako veselá štvorčlenná rodinka, z ktorej na plátne najviac vytŕča večne hláškujúci tatko John. Ten nemá problém povedať, že jeho kapela je slávnejšia než Ježiš. Horšie mu už potom ide ospravedlňovanie.

Koncerty alebo cirkus?

Najväčším plusom filmu sú samotné koncertné scény. Pochopiť vnútrokapelový pocit znechutenia z koncertného hrania pomáha kontrast medzi strhujúcou verziou I Saw Her Standing There z roku 1964 a znudenou Nowhere Man z roku 1966, kedy sa Beatles už na pódiu cítili viac ako cirkusanti než hudobníci. Zarovno s filmom vychádza remixovaná verzia živého albumu Live At The Hollywood Bowl, ktorej nové vydanie okrem niekoľkých bonusov poteší aj zvukovou kvalitou, vďaka ktorej vám pri počúvaní už nebude pišťať celá obývačka.

Komu však chýba hlbší pohľad na tvorbu či jednotlivé charaktery členov kapely, nech radšej siahne po vyčerpávajúcej literatúre (Revolúcia v hlave od Iana MacDonalda či Shout od Philipa Normana). Eight Days A Week je hlavne umne postrihaný mix skvelých archívnych záberov a výpovedí umelcov tak rozdielnych ako Elvis Costello a Whoopi Goldberg.

Vo filme odznie aj dobová reportáž novinára Larryho Kanea, v ktorej Beatles popisuje ako kultúrny fenomén, ktorý nebude po stáročia prekonaný. Uplynulo len päťdesiat rokov, ale zatiaľ nie je dôvod si myslieť, že sa Kane ukrutne mýlil.


Vypočujte si remastrovaný koncertný album Live At The Hollywood Bowl:



Autor: Vladimír Nosáľ

Súvisiaci interpreti: The Beatles