Hudobné začiatky nebývajú ľahké. Niektoré kapely sa preto v začiatkoch znižujú k rôznym obskúrnym pódiovým úletom, aby divákovi ich vystúpenia utkvelo v pamäti čo najviac. Red Hot Chili Peppers svoj boj o pozornosť fanúšika začali pred úctyhodnými takmer 40 rokmi, a to veľmi svojským spôsobom: nahými vystúpeniami, oblečení len v ponožke na prirodzení.
Zostavu vtedy tvorili spevák Anthony Kiedis, basgitarista Michael Balzary, ktorému nikto nepovie inak ako Flea, gitarista Hillel Slovak a na bicie búchal Jack Irons, ktorý neskôr pôsobil aj v Pearl Jam či v kapele Marka Lanegana. V čase, kedy kapela získala nahrávaciu zmluvu, však boli poslední dvaja menovaní príliš zameprázdnení pôsobením v ich primárnej kapele What Is This?. Prvý oficiálny album The Red Hot Chili Peppers z roku 1984 tak Anthony a Flea nahrali s bubeníkom Cliffom Martinezom, gitaristom Jackom Shermanom a ďalšími muzikantmi, ktorí sa im v oných turbulentných časoch priplietli do cesty.
Debutová nahrávka z dnešného pohľadu ešte žiadnu mimoriadnu kvalitu a potenciál svetovej megahviezdy nezachytáva, napriek tomu sa im z nej podarilo predať 300-tisíc kópií. Nepredpokladám, že sa prvotina kalifornskej štvorice ešte niekedy dočká masového znovuobjavenia, na jej obhajobu však možno povedať, že už tu je zachytené funkom šmrcnuté nekonvenčné skladateľstvo s náznakmi Anthonyho charakteristického ukričaného frázovania (väčšinou však na albume "old schoolovo" rapuje), blues-rockovo ladenými gitarovými riffmi a Fleovými ráznymi basovými groovmi.
Orientačné body tvorby RHCP tak boli položené už na úplnom počiatku ich existencie a možno by sa na debut spomínalo s väčšou nostalgiou, keby na výsledný, z pohľadu kapely príliš učesaný zvuk nemalo taký veľký vplyv vydavateľstvo EMI s jeho komerčnými záujmami. Úlohy urobiť z divokej koncertnej partičky viac "radio-friendly" kapelu sa zhostil britský producent Andy Gill z kapely Gang of Four, no ľúbivejšie polohy chalanom v tom čase neboli veľmi po vôli, čo potvrdili nasledujúce albumy.
Drogy, sex, rock'n'roll, osemdesiatky a Kalifornia
Skejtová a surferská komunita na vzostupe, ekonomická pohoda, teplo, kluby plné ľudí a začínajúcich kapiel, autentické randenie bez tinderu a vôbec - žiadne sociálne siete. Skrátka dobrý život a... dostupné, všadeprítomné drogy. Do tohto kontextu sa narodil o poznanie (resp. počutie) lepší druhý album Freaky Styley z roku 1985, režírovaný producentom Georgeom Clintonom, zásadnou postavou funkovej scény (jeho vokály počuť napr. v skladbe Hollywood). Aj napriek tomu, že kapela si s ním hudobne sadla omnoho viac ako s Andym Gillom, ani táto nahrávka neznamenala prelomový úspech a neumiestnila sa v žiadnom relevantnom rebríčku.
Takmer štyridsaťminútový album však ukázal pravú tvár kapely tak, ako v tej dobe znela aj naživo. Nahrávka oplýva energiou, experimentmi, dychmi a psychedelickými partmi (skladba Jungle Man) a zachytáva štvoricu - po vyhodení Shermana z kapely už s navráteným Hillelom Slovakom - v jarej muzikantskej forme. V tomto období naberá kontúry tiež ich nezameniteľne bláznivý energický pódiový prejav na čele s permamentne poskakujúcim Kiedisom, z ktorého nemožno strhnúť oči. Kapela sa dokonca objavila aj v dobovom kultovom skejťáckom filme Thrashin' (1986), kde zahrala skladbu Blackeyed Blonde.
Rok 1987 a The Uplift Mofo Party Plan, neseriózny názov jedného z najrockovejších albumov uletenej štvorice. Zároveň je jediným, kde sa na nahrávaní každej piesne podieľali pôvodní zakladajúci členovia - Kiedis, Flea, Irons a Slovak. K silným momentom patria skladby Backwoods či Behind The Sun s charakteristickým Slovakovým, v prvom prípade až heavy-metalovým, v druhom zase melodickým gitarovým zvukom a neodmysliteľným Fleovým basovým výrazom.
Frontman Anthony Kiedis sa tu už profiluje ako technicky síce nie najbrilantnejší, ale farbou hlasu jedinečný spevák s autentickými textami, ktorý svojím kričaným, polorapovým štýlom frázovania bravúrne zvláda momentum dynamicky sa meniacej hudby. Skladbu Me And My Friends napríklad jeho vokál nakopáva ešte viac ako Slovakov hard-rockový gitarový fuzz. Zaujímavosťou je, že na turné, ktoré nasledovalo po vydaní tohto albumu, RHCP sprevádzali Faith No More, ktorí vtedy propagovali ich čerstvo vydaný druhý album Introduce Yourself.
Producentsky sa na treťej nahrávke podieľal producent Michael Beinhorn (Soundgarden, Hole, Hancock) a spolupráca zarezonovala aj medzi poslucháčmi - album predstavoval so svojím umiestnením v Billboard 200 (148. miesto) na vtedajšie pomery skutočný úspech, paradoxne na pozadí ťažkej závislosti Hillela Slovaka aj Anthonyho Kiedisa na kokaíne a heroíne. Z tohto dôvodu z kapely pravidelne odchádzali a znovu prichádzali, resp. boli z nej striedavo vyhadzovaní, nahradzovaní a potom prijímaní späť. Práve vzťahy v kapele, sváry, hádky a najmä hedonistický životný štýl sú najčastejšími témami objavujúcimi sa v Kiedisových textoch.
Nenápadná revolúcia s názvom Frusciante & Smith
Obaja sa snažili so svojou závislosťou bojovať. Slovak, ktorý sa niekoľkokrát počas európskeho turné v roku 1988 zrútil a nezriedka nechal kapelu odohrať celý koncert bez gitary, to však nakoniec nezvládol a v rovnakom roku sa predávkoval. Mal len 26 rokov. Pre zvuk Red Hot Chili Peppers bol absolútne zásadný jeho štýl hrania, ktorý sa, ovplyvnený najmä Santanom a Hendrixom, rokmi priebežne posúval od blues-rocku a hard rocku až po energický funk a fusion.
Sám Flea povedal, že nebyť Slovakovho vplyvu, nikdy by nezačal hrať na base. Jeho smrť sa tiež stala silným mementom pre Kiedisa, ktorý svoj dlhoročný boj so závislosťou napokon zvládol. Kvôli nedbanlivej výchove bohémskeho otca pritom bral drogy už od svojich jedenástich rokov.
Po Slovakovej smrti z kapely odišiel Jack Irons a po krátkom experimentovaní s bubeníkom D. H. Peligrom (Dead Kennedys) ho na základe vyhratého konkurzu nahradil brilantný Chad Smith. Namiesto zosnulého gitaristu zase do rozbehnutého vlaku nastúpil v tom čase len 18-ročný gitarista John Frusciante, ktorého kapele predstavil práve Peligro. Šancu hrať s o takmer desať rokov staršími kolegami dostal najmä vďaka tomu, že vedel do detailov kopírovať všetky Slovakove riffy. Podľa jeho slov bol pódiovou energiou RHCP doslova uhranutý a hrať v kapele bol jeho dlhodobý sen. Pred ním si v zostave zopárkrát zahral gitarista DeWayne McKnight z legendárnej funkovej kapely Parliament-Funkadelic, no na rozdiel od Fruscianteho tomu chýbala chémia.
Štvrtý štúdiový album Mother's Milk (1989), opäť ukutý pod dohľadom Michaela Beinhorna, predstavuje z hľadiska zvuku veľký posun. Aj keď z niektorých skladieb je cítiť akási nerozhodnosť a Fruscianteho prílišnú fascináciu Slovakom, kľúčovou sa pri vnímavom a talentovanom mladíkovi ukázala najmä jeho schopnosť komponovania a skladania. Album je v zásade melodickejší, v štruktúrach komplexnejší aj rytmickejší, menej punkový a alternatívnejší ako jeho predchodcovia. Kompozičný inštrumentálny chaos, i keď treba uznať, že nápaditý, ilustruje napríklad skladba Pretty Little Ditty, ktorej tému vysamplovala o jedenásť rokov neskôr kapela Crazy Town do svojho presladeného megahitu Butterfly.
Flea na štvrtom albume servíruje šťavnaté basové linky v nakopnutých songoch Good Times Boys či Higher Ground, znateľný je aj konzistentnejší štýl Smithovho bubnovania. Viaceré piesne na albume (ale aj v neskoršej tvorbe RHCP) sú venované Slovakovi, patrí medzi ne aj Knock Me Down, ktorá v texte upozorňuje, že od drogovo závislých netreba uhýbať a práve títo ľudia potrebujú pomoc spoločnosti, o ktorú sami často nevedia požiadať. Skladba predstavuje zásadný songwriterský posun - Red Hot Chili Peppers po prvýkrát ukazuje vo vážnejšom svetle, nielen ako bandičku uletených polonahých pankáčov.
Verejnosť album ocenený zlatou doskou prijala s nadšením, kapela sa dokonca so singlom Taste The Pain dostala do britského hudobného rebríčka, čo predstavovalo dôležitý krok smerom k celosvetovému úspechu. Ten sa dostaví už čoskoro, najúspešnejšiemu obdobiu RHCP, ktorým sú jednoznačne 90. roky, sa budeme venovať nabudúce.
Článok je súčasťou štvordielnej série, ktorá vychádza pri príležitosti prvého koncertu Red Hot Chili Peppers na Slovensku na bratislavskom Lovestream Festivale.
VIAC INFO A VSTUPENKY
Lístky na všetky tri dni Lovestream Festivalu:
Autor: Matej Kráľ
Foto: Rob C. Croes (ANEFO)
Súvisiaci interpreti: Red Hot Chili Peppers
