Behom júna a júla 1979 vznikal v pezinskom nahrávacom štúdiu Opusu prvý sólový album mladej speváckej hviezdy Mariky Gombitovej, ktorý sa stal významným míľnikom v jednom z najúspešnejších príbehov slovenského popu. Album Dievča do dažďa speváčke, ktorej odrazovým mostíkom bolo pôsobenie v skupine Modus, pripravil priam raketový štart sólovej kariéry, ktorá v našich zemepisných šírkach dodnes nemá obdobu.

Najprv bola Študentská láska

Cesta k prvému albumu Mariky Gombitovej nebola vôbec dlhá. Do skupiny Modus nastúpila v roku 1976, keď si ju v Košiciach vyhliadol vedúci skupiny Janko Lehotský. Na starosti mala najprv kongá, spievala zbory, tlieskala do rytmu. Skupine však od začiatku dodávala nezvyklý a špecifický zjav aj po vizuálnej stránke. Bolo to šťastné obdobie a začiatok zlatej éry slovenského popu. V Moduse už vtedy pôsobil aj Meky Žbirka a na Bratislavskej lýre 1977, ktorá sa po normalizačnom úpadku opäť otvárala mladým poslucháčom, Modus zvíťazil s pesničkou Úsmev.

Lýrové vystúpenie, ako tomu v histórii festivalu nebolo jediný raz, kapelu preslávilo takpovediac z večera do rána. Šťastne našliapnutá cesta k debutovému albumu bola však na vyše roka prerušená publikovaným kritickým článkom v Rudom práve, ktorý kapele priniesol zákaz nahrávania. V éteri však piesne Modusu úspešne zneli ďalej a život kapely, našťastie, pokračoval. Zákaz dokonca vyvolal opačný efekt – ľudia sa Modusu začali dožadovať ešte viac.

Pozornosť však prirodzene pútala aj mladá speváčka, ktorá mala na konte niekoľko pesničiek z pera blízkych autorov. Čas na to, aby vystúpila z tieňa kapel, prišiel v roku 1978, keď sa na ďalšom ročníku Bratislavskej lýry Marika Gombitová predstavila s piesňou Študentská láska Pavla Hammela a Kamila Peteraja. Najúspešnejší slovenský textár si na jej vtedajšie lýrové vystúpenie spomína takto: "Vedel som od začiatku, že to bude spievať Marika. Už vtedy išla silno hore. Keď sme to v PKO na generálke skúšali, tak jednu-dve rady predo mnou sedel režisér Janko Roháč, otočil sa na mňa a pýta sa: 'To kde ste našli túto babu?' Takže aj ten veľmi rýchlo zavetril, že je vynikajúca."

Charakteristická hammelovsky melodická pesnička s klenutým refrénom a textom, prakticky ušitým na mieru, pripravil mladej speváčke fenomenálny úspech. Zvíťazila nielen v domácej, ale aj medzinárodnej súťaži. "Malo to svoj veľký úspech, povedal by som, že až taký nečakaný. Čo bolo zaujímavé, tak ona začala mať problémy v televízii. Vtedajšiemu námestníkovi riaditeľa televízie strašne vadil Marikin afroúčes. Po Študentskej láske jej dal rok zákaz vystupovania v televízii," pokračuje v rozprávaní Kamil Peteraj.

Dievča do dažďa

Prvý veľký sólový úspech Mariky Gombitovej však automaticky neznamenal, že dvere k jej debutu boli otvorené. "S redaktormi v Opuse sme vtedy viedli debaty o tom, akí autori na tom albume budú. Za komunizmu totiž existovala taká snaha, aby tam mali aspoň po dve pesničky tí a tí skladatelia, aby sa to hralo v rádiu, ďalší zas zo Slovkoncertu, aby mohla vystupovať a podobne," hovorí Peteraj. Nekonali sa tak žiadne prevzaté zahraničné hity, ktoré vo vtedajšej populárnej hudbe Československa v nemalej miere vládli. Jasný koncept a predstava o albume Dievča do dažďa napokon zafungovali a vo vtedajšom pezinskom štúdiu Opusu sa začalo nahrávať v júni 1979.

Rok 1979 bol pre mladú speváčku jedným z najzásadnejších, jej hviezda popularity stúpala a v tomto roku to bolo pre ňu už niekoľké nahrávanie v rade. Od februára do marca vznikal zákazom oneskorený debutový album Modusu. Hneď po ňom nasledovalo aj vzácne a celkom nezvyčajné Gombitovej hosťovanie na albume On a Ona, ktorý vyšiel pod hlavičkou Vargovho Collegia Musica. Album trochu zaznávaný, s pohnutým príbehom svojho vzniku, no obsahuje dodnes veľmi vydarené a pekné piesne, ktorým Marika Gombitová dodala jedinečný náboj. Pri mikrofóne sa vtedy stretla s Pavlom Hammelom a Ľudovítom Noskom. O Gombitovej stúpajúcej popularite však napokon hovoria aj výsledky vtedajšej ankety Zlatý slávik: kým v roku 1977 skončila v kategórii speváčok až na 46. mieste, rok na to už jej meno svietilo na štvrtom mieste, v roku 1979 bola tretia a o rok neskôr druhá.

Nahrávanie albumu Dievča do dažďa nebolo jednoduché. "Nahrávacie termíny im kolidovali s ich vystúpeniami. Takže si pamätám, že Marika vtedy naspievala sedem alebo osem vecí v dvoch frekvenciách – ráno a popoludní. To bolo nevídané, lebo tie pesničky sa bežne nahrávali veľmi pomaly," spomína Kamil Peteraj. "Lenže ona mala obrovskú výhodu, že vedela naraz tú pesničku odpáliť. Vtedy som povedal Jánovi Laukovi (hudobný režisér, pozn. aut.), že prosím ťa, toto nie je ten prípad, nestrihajme tu nezmyselne, že niečo opravíme neskôr, lebo pre mňa je najdôležitejší ten ťah, v ktorom ona spievala, ten výraz, ktorý tým piesňam vedela dať," približuje spevácku silu Mariky Gombitovej.

Na albume sa stretla vtedajšia muzikantská smotánka. Na nahrávaní sa okrem hlavných autorov – hráča na klávesové nástroje Janka Lehotského a Pavla Hammela, ktorý nahral akustické gitary, spolupodieľali gitaristi Fero Griglák aj Viliam Pobjecký, bubeník Cyril Zeleňák a saxofonista Ľuboš Tamaškovič. Ako tomu bývalo zvykom, hneď niekoľko nástrojov – basgitary aj gitary – nahral Laco Lučenič a v zboroch sa predstavil aj Meky Žbirka. Nosným autorom hudby je tu prirodzene Janko Lehotský, niekoľkými piesňami (Láska, Napíš, Pieseň naopak, Výpredaj) prispel Pavol Hammel a jednou (Maratón) aj Laco Lučenič.

Toto silné autorské zázemie ponúklo mladej speváčke mimoriadne pevnú pôdu pod nohami. Poznali jej široké spevácke možnosti aj prejavený nesporný talent. Piesne jej ušili takpovediac na mieru, zachovávajú si pritom jednotný rukopis a to napriek svojej štýlovej odlišnosti aj osobností autorov.

"Na platni nájdete pomalé, veľkoryso klenuté a premyslene vygradované balady, v ktorých hrmia dlhé basové tóny ako v Morriconeho filmových trhákoch (Zelený máj, Vyznanie), 'odväzové' svieže pesničky v tanečnom duchu (dueto s Lehotským Kufor a šál či Sedem týždňov a Výpredaj), ako špecialitu akési 'bratislavské reggae' (Napíš), ale aj spevácke číslo, za aké by sa nemuseli hanbiť rutinované muzikálové hviezdy s džezovými a šansónovými ambíciami," píše sa v dobovej recenzii.

Po textovej stránke do albumu vniesol výnimočný autorský vklad Kamil Peteraj, ktorý na Gombitovej debut pripravil jedny z najlepších textov svojej dovtedajšej aj neskoršej plodnej kariéry. Sólovej tvorby Mariky Gombitovej sa pritom od samého začiatku chopil nielen textársky ale aj dramaturgicky. Dievča do dažďa je po tejto stránke nesmierne premysleným albumom, piesne tu zapadajú do seba ako skladačka, hoci sa jedna od druhej líšia nielen tempom či náladou. Navyše, skoro všetky texty piesní sú tu popretkávané zjednocujúcim leitmotívom jesene, dažďa, melanchólie, samoty aj večnej témy – lásky.

Hit storočia

K silným debutom to už akosi patrí, že sa na nich podarí vytvoriť pieseň, ktorá autora, speváka či hudobníka v ušiach poslucháčov navždy zarámcuje. A v ďalšej kariére ju už neprekoná. Marike Gombitovej sa to šťastne podarilo. Kultová pieseň Vyznanie, ktorá bola v roku 2007 vyhlásená za slovenský hit storočia je predposlednou piesňou na albume. 

Je to symbolické, pretože Marika Gombitová už vtedy, necelé dva roky pred zlomom v jej živote dokázala, že nie je len obyčajná popová speváčka s veselými melódiami a odľahčenými piesňami. Svojím jedinečným hlasom a speváckym talentom sa už vtedy pridala do neveľkého radu populárnych speváčok, ktoré dokážu uniesť aj vážne témy, doslova ťažké plochy a pritom neznieť pateticky či ubolene. V jej neskoršej kariére Kamil Peteraj pre Mariku pripravil ešte niekoľko podobných skladieb (Koloseum, Kríž, Paradiso), no Vyznanie si jednoducho nesie svoje prvenstvo aj jedinečnosť.

V čase nahrávania albumu mala za sebou už vystúpenie na Bratislavskej lýre, ktorá sa konala na prelome mája a júna 1979. S piesňou Janka Lehotského sa vtedy umiestnila na druhom mieste. V kuloároch sa však tvrdilo, že mala jednoznačne zvíťaziť, no nejasná festivalová "diplomacia" rozhodla inak – keďže v predchádzajúcom roku vyhrali na lýre Slováci, v tomto roku musela zlato získať česká pieseň. Tou sa stala skladba Leška Semelku Šaty z šátků.

"Keď spievala Gombitová vo finále Lýry Lehotského a Peterajovo Vyznanie, zdalo sa, že tak koncertovaný a vypätý výkon sa už nedá zopakovať, že sme boli svedkami súhry priaznivých náhod a že interpretka balancuje na samých hraniciach svojich možností. Na širokej ploche gramofónového albumu Marika všetky úvahy o náhodách rozptýlila. Dokazuje, že vie zo speváckej abecedy tohto vskutku dosť a aj pri pozornom počúvaní ju ťažko nachytáte pri nejakom zaváhaní," píše sa v dobovej recenzii o Gombitovej speváckom výkone, ktorý nenecháva chladným azda nikoho a zo svojej sily podnes nič nestratil.

Epilóg

Práve v záverečnej piesni Epilóg zaznieva aj spomínaný dážď z názvu albumu a uzatvára príbeh jedného z najsilnejších albumov slovenského popu. Ako spomína Kamil Peteraj, jeho predaje prekonali tristotisíc kópií. V dobovej recenzii je odporúčané počúvať ho sústredene, komorne a viesť dialóg so speváčkou medzi štyrmi očami. To je celkom presné, pretože práve tam je možné odhaliť výnimočnú silu ukrytú v jednotlivých piesňach aj neobyčajnom speváckom podaní slovenskej speváčky číslo jedna.

Zbytok je dobre známa história. Mimoriadne úspešnú sólovú kariéru Mariky Gombitovej, ktorá nedávno oslávila 68. narodeniny, nezastavila ani nešťastná autonehoda v novembri 1980. Dodnes je tak symbolom nezlomnej sily aj zdrojom inšpirácie. Navyše, ako dokázala novými piesňami Fantóm srdca a Stúpanie, svoje posledné slovo ešte stále nepovedala.

Autor: Samuel Ivančák

Súvisiaci interpreti: Marika Gombitová