Dielo jedného z najdôležitejších slovenských hudobníkov je dostatočne bohaté a zaujímavé na to, aby sa stalo vaším každodenným soundtrackom. Keďže Marián dnes oslavuje 70. narodeniny, je tu ďalší dôvod pripomenúť si skladby, ktoré neznejú nemiestne ani v spoločnosti svetových velikánov a ktoré sa dajú smelo považovať za náš ozajstný národný poklad.
Vybrať jeho najzaujímavejšie skladby je ťažké, z množstva predstavujeme jedenásť. Vypočujte si ich a oprášte informácie o tom, ako vznikali. Na konci článku nájdete aj kompletný playlist s bonusmi v podobe novších inštrumentálnych verzií niektorých piesní.
Zdroj: TASR - Oliver OndrášMarián Varga na koncerte v Kežmarku, jún 2015Čierna ruža (Prúdy, 1969)
"Toto je nový Hammelov klavirista, napísal peknú pesničku Čierna ruža," povedal Dežo Ursiny v roku 1967, keď Vargu predstavoval Fedorovi Frešovi. Nik z nich vtedy netušil, že Frešo bude neskôr s malými prestávkami sprevádzať Vargu celou jeho kariérou ako basgitarista kapiel Prúdy a Collegium Musicum. A že Čierna ruža, údajne prvá pesnička, ktorú Marián zložil, bude znieť dokonalo ešte aj dnes.
S rukami vo vreckách (Prúdy, 1969)
Platňa Zvoňte zvonky, kolekcia rôznych rozhlasových nahrávok kapely Prúdy, vyšla v roku 1969 a dodnes je mnohými považovaná za najlepší slovenský album vôbec. Autorom väčšiny skladieb je Marián, ktorý ako dvadsiatnik prekypoval melodickými a harmonickými nápadmi. Za zmienku však stojí celá produkcia, v prípade piesne S rukami vo vreckách vytŕčajú okrem Vargovho organu nadčasové bicie Vlada Mallého. Košaté aranžmány boli bohužiaľ aj dôvod, prečo sa Prúdy vo svojej najlepšej zostave krátko po vydaní albumu Zvoňte zvonky rozpadli. Naživo šlo bohatý zvuk platne napodobniť len veľmi ťažko.
Hommage á J. S. Bach (Collegium Musicum, 1970)
Po odchode z Prúdov založili Varga s Frešom kapelu Collegium Musicum. Písali sa už sedemdesiate roky a Marián nezávisle od vonkajších prog-rockových vplyvov začal rozmýšľať ako prepojiť rockovú virtuozitu s motívmi klasickej hudby. Dokonale sa mu to podarilo na "pocte Bachovi", ktorá sa stala prvým singlom Collegia. Na Slovensku je skladba tiež známa ako Nad listami divákov, vďaka asociácii s rovnomennou reláciou vtedajšej bratislavskej redakcie Československej televízie.
Pieseň z kolovrátku (Collegium Musicum, 1971)
Ďalším prelomom v kariére Vargu je dvojalbum Konvergencie, ktorý Collegium Musicum vydali roku 1971. Platňa pokryla všetko, čím je jej autor charakteristický - pesničky, prerábky klasiky a tiež elektronické experimenty. Už zo samotného názvu vyplýva, že Pieseň z kolovrátku patrí do prvej kategórie. Tú si samotný autor vždy vážil najviac, pretože "na pieseň potrebujete nápad". A tu je ich hneď niekoľko.
Nechtiac (Pavol Hammel a Marián Varga, 1972)
Koncertná a štúdiová tvorba s Collegium Musicum nechávala popri jedinečnej Frešovej base a precíznych bicích Dušana Hájka vyniknúť hlavne Vargovu priekopnícku hru na Hammond organ. Aby sa však na neho nezabudlo ako autora popových piesní, naďalej spolupracoval s Pavlom Hammelom na platniach, ktoré nadväzovali na tradíciu Zvonkov. Na albume Zelená pošta nájdeme niekoľko legendárnych kúskov (Smutná ranná električka, Z ďatelín), my z neho vyberáme skladbu Nechtiac. Inšpirácia klasikou je opäť evidentná, tentoraz to od Mariána "schytal" Georg Friedrich Händel.
Voda (Pavol Hammel, Marián Varga a Radim Hladík, 1976)
Jedným z najpodceňovanejších albumov Vargovej kariéry je Na II. programe sna (1976), na ktorom okrem Hammela spolupracoval aj český gitarista Radim Hladík. V kratučkej pesničke Voda povie Varga za minútu a sedem sekúnd viac než väčšina autorov za celú kariéru. Vystačí si pri tom s jednoduchou basou a perkusiami, odľahčenými výkonmi Hammela a Hladíka a jedným z najkrajších klavírnych motívov vôbec.
Ľalia poľná (Pavol Hammel, Marián Varga a Radim Hladík, 1976)
Túto skladbu je nemožné vynechať, jej výnimočnosť potvrdzuje aj fakt, že dodnes tvorí vrchol Vargových sólových koncertných vystúpení. A hoci perfektne funguje aj v inštrumentálnej verzii, monumentálny spevácky zbor ju na albume posúva ešte ďalej. Sám Marián je však ku svojmu výkonu na nahrávke kritický a tvrdí, že bez strihových úkonov by sa jeho part ani nedal použiť. V tom prípade urobil pán zvukár viac než slušnú prácu.
Pieseň o nemožnej láske - Kúpim si zrkadlo (Cyrano z predmestia, 1977)
Ani pri zrode prvej slovenskej rockovej opery Cyrano z predmestia nestál nikto iný než Varga a Hammel, ktorí zhudoňovanie textov Jána Štrassera a Kamila Peteraja poňali ako spoločné dielo. Orchestrácia vraj vznikala v kúpelni. Varga ležal vo vani, fajčil cigaru a diktoval. Hammel sedel na záchodovej mise a zapisoval. Výsledok bol megaúspešný a okrem Kúpim si zrkadlo priniesol aj hity ako Ja nemám lásku v malíčku či Dievča do dažďa.
Vianočné vlaky (Collegium Musicum, 1981)
Desať rokov po Konvergenciách sa Varga pod hlavičkou Collegium Musicum rozhodol nahrať ďalší dvojalbum a príznačne ho pomenovať Divergencie. Napriek tomu, že osemdesiate roky neboli obdobím jeho najväčšej slávy, Marián dnes považuje tento album za svoj najvydarenejší a dá sa ľahko pochopiť prečo. Pieseň Vianočné vlaky pochádza zo suity P.F. 1982, 1983,.., ktorú Varga o dve dekády neskôr úspešne vytiahol pri hraní s Moyzesovým kvartetom.
P.S. (Láska, láska) (Marián Varga, 1984)
Nemali by sme zabudnúť ani na Vargove sólové obdobie, ktoré nám prinieslo skvelý, aj keď na počúvanie ťažší experimentálny album Stále tie dni. Nájdete na ňom neskoršie koncertné klasiky ako Insomnia či Vežová hudba, my však vyberáme pieseň P.S. (Láska, láska). V playliste si svoje miesto zaslúži už len preto, že ponúka zriedkavú príležitosť počuť Mariána - hoci cez vokodér - spievať.
Mimochodom (Pavol Hammel a Marián Varga, 1989)
Rebríček uzatvárame tak trochu zabudnutým pokladom z albumu Všetko je inak (1989). Hammel si tu opäť bez počutelných problémov poradil s nástrahami, ktoré striehnu na každého speváka Vargových členitých melódií. No práve ony su dôvodom, prečo Mariánove skladby fungujú aj bez spevu, čo v prípade Mimochodom dokazuje aj výborná inštrumentálna verzia s Nonetom z roku 2012.
Biografia
(zdroj: TASR)
Marián Varga sa narodil 29. januára 1947 v Skalici. Od šiestich rokov navštevoval ľudovú školu umenia, neskôr bol žiakom Bratislavského konzervatória, kde študoval tri roky hru na klavíri u Romana Bergera a kompozíciu u Andreja Očenáša.
V lete 1967 prišiel do skupiny Prúdy. S ňou nahral v decembri 1968 v štúdiu Československého rozhlasu v Bratislave dnes už kultový album Zvonky, zvoňte. Na prvej platni skupiny Prúdy je Varga autorom deviatich skladieb. Po vydaní albumu zo skupiny odišiel a na jeseň 1969 založil prvú art-rockovú kapelu v Československu, Collegium Musicum. Inšpiráciou pre neho bola anglická skupina Nice, keď si pozrel ich koncert v Prahe. Prvými nahrávkami skupiny Collegium Musicum boli v júli 1970 skladby Hommage á J. S. Bach a Ulica plná plášťov do dažďa. Nahrávali ich v štúdiu rozhlasu v Brne a vyšli na etikete vydavateľstva Panton ako prvá EP platňa. V roku 1971 vydali prvú LP platňu Collegium Musicum.
Od tohto obdobia repertoár skupiny pozostával prevažne z inštrumentálnych kompozícií, jednak interpretácií skladieb klasickej hudby autorov Bartóka, Haydna či Stravinského a vlastných skladieb, ktorých autorom bol práve Varga. Ešte v závere roku 1971 nahrali dvojalbum Konvergencie. Priebežne sa Varga venoval aj piesňovej tvorbe, v spolupráci s Pavlom Hammelom vydali päť albumov, medzi nimi Zelená pošta (1972) a Na druhom programe sna (1977). Popritom Varga tvoril scénickú hudbu k viacerým televíznym a divadelným inscenáciám. Je autorom hudby k filmom Dušana Trančíka Amulet, Iná láska, Štvrtý rozmer, Víkend za milión. Spolu s Hammelom zložili hudbu do prvého slovenského muzikálu Cyrano z predmestia, ktorý mal premiéru 8. októbra 1977 na Novej scéne v Bratislave.
V roku 1979 sa zostava skupiny Collegium Musicum rozišla a v ďalšom období existovala iba ako príležitostná štúdiová formácia. Varga sa rozhodol pre sólovú dráhu. V poslednom období je známa jeho spolupráca aj koncertná činnosť s Moyzesovým kvartetom. Z jeho albumov po roku 2000 to sú Solo In Concert (2003), kompilácia Hommage á Marián Varga (2003), Marián Varga & Moyzesovo kvarteto (2006), CD a DVD Speak, Memory (2010). Z novembra 2011 je album Marián Varga a Noneto.
Prezident SR Andrej Kiska mu 13. januára 2015 udelil vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za prínos pre slovenskú kultúru v oblasti hudobného umenia. Dnes večer bude ocenený Krištáľovým krídlom za celoživotné dielo..
Vypočujte si náš playlist zložený vyššie uvedených skladieb aj s bonusmi v podobe verzií s Moyzesovým kvartetom a Nonetom:
Autor: Vladimír Nosáľ + TASR (biografia)
Foto: TASR - Martin Baumann (titulná fotografia), TASR - Oliver Ondráš (foto v článku)
Súvisiaci interpreti: Marián Varga
