Opeth

Nádej odchádza

V rohu vedľa mojej izby
Visí osamelá fotografia
Niet dôvodu
Aby som si nikdy nebol všimol pamiatku, ktorá by ma mohla zadržať

Je tam zranenie, ktoré vždy krváca
Je tam cesta, po ktorej vždy kráčam
A viem, že sa nikdy nevrátiš na toto miesto

Dni sa minuli bez rozhovorov
V tichu je pohodlie
Tak zvyknutý na stratu ambícií
Bojujúc o udržanie toho, čo zostalo

A raz nedokončené, je tam len dym
Horiaci v mojich očiach, aby ich oslepil
Aby zamaskoval, čo sa v skutočnosti stalo
Pohnal do mňa temnotu