Opeth

Okenná tabuľa

Nevýrazná tvár v okne
Rozjasní sa v záblesku svetla
Mizne a znovu sa vracia
Rátajúc hodiny, hľadajúc noc
Možno na niekoho čaká
Možno je tam preto, aby sme ju videli
Možno sa potrebuje vyrozprávať
Možno uprene hľadí priamo na mňa
Vo vnútri hrá uspávanku
Nejasný hlas nad detským plačom
Vo vnútri

Prenasledujúc samotu v očiach
Záhadné jazvy pokrývajúce kožu
Jeho ruka kýva zbohom
Bez odozvy či opätovania

Vo mne je hlboký predsudok
Predstihne všetok rozum
Všetky určené sny predbehla bolesť
A naplánovala do posledného