Paľo Hammel

Vô?a dotyk vánok ticho
slová ktoré splynú s dychom,
ke? máme ústa od malín
?as by mal plynú? pomaly
a nie tak zradne rýhlo.

Láska na nás niekde ?aká
v kúte detstva ktosi plakal.
Dve slzy žiaria na ruži
ke? pijú vtái z kaluží,
za dúšok platia pierkom.

Bežia biele podkolienky,
tam kam z prstov letia lienky,
tam beží aj pár tenisiek,
môžeme si ?ahko domyslie?,
najsladšie zrnká z hrozna.

Vô?a dotyk vánok ticho
slová ktoré splynú s dychom
ke? máme ústa od malín
?as by mal plynú? pomaly
a nie tak zradne rýhlo.