Vždy, keď C pília krásny strom, viem, že sa G vráti,
v dyme, Dmi v daždi, v ústiach riek, v nežnom G smútku zápaliek,
keď sa C rúca niečí dom, je mi ho G ľúto
aj keď Dmi môžu ďalej bývať v ňom návrat G7 dáva šancu dvom.
Dnes už C viem, keď láska stráca dych, to sa Emi stáva.
Som z C tých, čo vie, že v útekoch je skrytý G návrat.
Toľko C snov o slávnych útekoch a Emi vážna múdrosť návratov
vždy do F tej istej vstúpiš, niet viac C riek.
Žiaľ, až Fmi dnes to viem, to viem, už C viem to, čo Fmi dávno, dávno vie, už C vie,
každá z Fmi múdrych žien to vie, hm... C žiaľ až Fmi dnes to viem, C čo s tým...
Koľko býva márnych strát, kto ich zváži.
Ach, koľko býva strát, keď túžiš všetko vzdať.
Vždy, keď pília krásny strom, je mi ho ľúto.
Vždy, keď pília krásny strom, som s ním, som v ňom, som on.
Dnes už viem, keď láska stráca dych, to sa stáva.
Som z tých, čo vie, že v útekoch je skrytý návrat.
Koľko snov o slávnych útekoch a vážna múdrosť návratov,
vždy do tej istej vstúpiš, niet riek.
Dnes už viem, keď láska stráca dych, to sa stáva.
Som z tých, čo vie, že v útekoch je skrytý návrat.
Koľko snov o slávnych útekoch a vážna múdrosť návratov,
vždy F do tej istej G vstúpiš, niet viac C riek.
Žiaľ, až dnes to viem, to viem, už viem. To, čo dávno dávno vie už vie.
Každá z múdrych žien to vie, už vie. Žiaľ, až dnes to viem, čo s tým.
Paľo Hammel
