Pavol Habera

Pavol Habera - Ako Láva
V kufri mám tvoj smiech
na perách stále hriech
a ústa vravia smieš
ma stále takto chcieť

unášaš ma tam, kde sám sa nepoznám
duši dávaš rám

koľko ešte krát
sa budeš so mnou báť
v búrke ticho stáť
tak ako prvý krát

v ilúzii tiel...sme cesta bez svetiel
ak ma ešte po tme nájdeš, nalej do mňa svoju nádej

ako láva, čo po mne steká, ty divoká
si ako rieka, ja mám...po tebe spúšť
ako búrka, čo bije mi do snov,
tak zatop ten náš tajný ostrov, sám...som ako púšť

s tebou dýchať viem
cítim ako bdiem
ústa vravia smienm
buď oheň vzduch aj zem

bez zbytočných slov, ja pôjdem za tebou
ak ťa ešte po tme nájdem...nalej do mňa svoju nádej

ako láva, čo po mne steká, ty divoká
si ako rieka, ja mám...po tebe spúšť
ako búrka, čo bije mi do snov,
tak zatop ten náš tajný ostrov, sám...som ako púšť

vždy keď dotykom ma spáliš rany láskou zahojíš
tvojich rúk sa mi vždy máli
nemusíš nič vravieť...svoje vety na mňa píš

ako láva, čo po mne steká, ty divoká
si ako rieka, ja mám...po tebe spúšť
ako búrka, čo bije mi do snov,
tak zatop ten náš tajný ostrov, sám...som ako púšť