Peter Cmorik

tak rád sa vznášam sám
s ľahkosťou motýľov
a neviem ostať tam
kde som bol pred chvíľou

nepatrím do klietky
neviem žiť skrotený
radšej smrť ako sa
plaziť mám po zemi

milujem tajomstvá
a vôňu krásnych žien
cez kaluž preskočím
a kráčam kam len chcem

R: Voľnosť mi nevezmú je to len vzduch
Aj keď ma zabijú nedám ju z rúk
Ja svoju slobodu nepustím z rúk

keď orol zakrúži
zostávam nemo stáť
tak rád sa pozerám
na jeho majestát

myšlienky letia mi
do výšky orlích snov
nie ja tu nebudem
úbohou korisťou

môj život musí byť
ako ten orlí let
zo žabích perspektív
k vtáčím chcem vyletieť

R:

žil som len pre chvíľu
pre krátky okamih
život jak košeľu
zahodím do trávy

R:

len jedno dievča som
tak veľmi miloval
chcel som ju uniesť tam
kam letí orol kráľ

z výšky som nevidel
čo je to ľudské zlo
tam hore vyjde nám
čo nám tu nevyšlo