Peter Nagy

Keď si ^A chorá a v ^Amaj7 nemocničnom stolíku máš celý svoj domov ^A6
všetci známi zmizli, na mňa padá úzkosť zo stromov ^D
Jeseň ^D7 skúša ^A nás
Keď si ^A chorá tak ^Amaj7 sa pri posteli topia na mne vločky tvojih ^A6 slov
ja ti z rúk do rúk vždy pošlem teplo na ten chladný kov ^D
Čo je ^D7 vnútri v ^A nás

Keď k oknu ráno ^Hmi prídeš zdra ^E vá
Z chodníka ti ^C#mi kvetmi má ^F#mi vam
potlesk ^D krídel holu ^E bov
Všetko ^D zlé som zabu ^E dol
K tvojmu ^D úsmevu tam ^E hore vzlieta ^A jú

Keď si chorá smútok vonia bielou gázou
U ťa vezú po chodách boľavými stehmi
drží na nás tento strach ..

Keď si chorá a v nemocničnom stolíku máš celý svoj domov
všetci známi zmizli, na mňa padá úzkosť zo stromov
Jeseň skúša nás
Keď si chorá a bolesť míňa všetky beloby na tvoju tvár
Ja stále ostávam, je to asi tým že ťa tak ľúbim.