Pohoda

Mäkký kovral mokrých listov a nebo plné vrán
v cieli sa už jeseň pýši.
Z šumu toľkých čiernych krídel mám ústa dokorán,
nemo stojím a dych tíšim.
Tak sa dívam, pritom sním,
mať ich krídla, hľadať leto poletím.
Nech zaplaví nás vlnou čo rád mám
teplých nocí, skorých rán,
keď spacák hriať si dychom postačíš.
Ref. Leto je balzamom na spleen
fáčom srdcových omrzlín
recept na slnečné kúry,
gyps na citové fraktúry.
Masáž na myseľ znavenú,
náplasť na zimu studenú,
voňavé kvapky od smútku,
nádherné chvenie v žalúdku.

Ako vôkol nás, aj v nás je taký kalendár,
kde tiež po lete jeseň býva.
Po víchrici nápadov sme prázdnu tvárou v tvár
a nuda chdí do nás zívať.
Svet nás dlávi zo všetkých strán,
hlavou blúdi vyplašený kŕdeľ vrán.
Keď budík jačí, vonku je ľad
po ňom plazí sa áut had.
So slnkom v duši všetko vydržíš.

Ref. Leto je ...