Jedna báseň,
vety nežné,
nepúšťam sa tvojich rúk,
viem, nie sú večné.
Jeden vesmír,
jedna viera,
ku mne sadá a ja dúfam,
že neumiera.
Hriech nenapravím,
čas nezastavím,
svet sa mi nezdá,
viem, že už nespím,
...nespím.
Žiaľ neuzdravím,
zlo neroztavím,
slnko vyjde zas,
viem, že už nespím,
...nespím.
Jedna spoveď,
chvíľka nehy,
necítim svedomie,
už nebolí.
Rozdýcham hnev a svoju minulosť,
buď môj svet, nie iba povinnosť.
veď nespím,
nespím.
Rozdýcham sny až na nevinnosť,
buďme nahí a nikdy nevrav dosť.
už nespím,
nespím.
vety nežné,
nepúšťam sa tvojich rúk,
viem, nie sú večné.
Jeden vesmír,
jedna viera,
ku mne sadá a ja dúfam,
že neumiera.
Hriech nenapravím,
čas nezastavím,
svet sa mi nezdá,
viem, že už nespím,
...nespím.
Žiaľ neuzdravím,
zlo neroztavím,
slnko vyjde zas,
viem, že už nespím,
...nespím.
Jedna spoveď,
chvíľka nehy,
necítim svedomie,
už nebolí.
Rozdýcham hnev a svoju minulosť,
buď môj svet, nie iba povinnosť.
veď nespím,
nespím.
Rozdýcham sny až na nevinnosť,
buďme nahí a nikdy nevrav dosť.
už nespím,
nespím.