Mŕtva revolúcia je živým hlasom utláčaných. Fvck_Kvlt filozofuje za mikrofónom

Fvck_Kvlt - Mŕtva revolúcia, 2025Zdroj: Martina Chudá, Peter Lančarič

V období, keď si väčšina raperov necháva zhotovovať svoj chrup v zlatej, diamantovej či titánovej forme, Denis Bango alias Fvck_Kvlt s chýbajúcimi zubmi šperkuje najmä svoju tvorbu.

Pokračujúc v stomatologickej sfére ho môžeme nazvať zubom múdrosti. Nie však len kvôli jeho inteligencii, ale aj bolesti, ktorú dokáže vo svojej tvorbe premietať. Za všetko azda stačí spomenúť názov jeho staršieho albumu Zabijem sa! (pokračovanie tohto rozhovoru od Michaely Kučovej coming soon!). Stomatologicky pôsobí aj jeho nový projekt Mŕtva revolúcia, ktorý je aj o tom, čo všetko má autor v zuboch. Opúšťajúc ordináciu sa poďme doň zakúsnuť.

Chytení pri nečine

V nadväznosti na záverečnú skladbu Boh stojí pri nás podvratných z predošlého albumu Cigán sa ten nový začína skladbou Nula, taktiež spadajúcou do žánru techna. Údery kopákov však už neslúžia na oslobodenie ducha, ich prítomnosť je skôr symbolikou psychického ubíjania, ktorému umelec čelí. Fvck_Kvlt vytvára predstavu o situácii v klube, v ktorom sa jeho dôvera v hodnoty stráca vo zvuku jeho vlastnej hudby: "Tak sa bav, možno to, čo nám dáva zmysel, je len iluzórny stav."

Medzi skepsou sa objavuje aj sebareflexia intelektuálnej pózy ("Všetci vieme, kto to bol Nietzsche, vieme, kto bola Ayn / Len si nikto nesmie myslieť, že nevieme, že sme lame") či pokrytectva ("Instastories plné memes o social injustice / Je ťažké oháňať sa s tým, keď všetci máme na sebe sliz"). Parafrázovaním mien z filozofie nadobúdame aspoň povrchný pocit výnimočnosti, ktorá spočíva vo "správnom, naozaj ľudskom" videní sveta a jeho problémov. A zdieľaním spomenutého meme obsahu sa môžeme utvrdzovať v tom, že my jediní vieme, čo je zlé, a ako by mal svet fungovať. Praxou však zaostávame a pri bádaní po spravodlivosti dokážeme sami seba chytiť pri nečine, tadááá "akcionizmus par excellence".

V uliciach som našiel čo spája nás obidvoch
Tie traumy a strach, čo sme zdedili po rodičoch
Od mala som si bránil rozprávať o pocitoch
Aby mi takí ako ty neprikázali držať hubu a krok

V piesni Nula Denis akoby stratil nádej (v staršej piesni Skyline teda neklamal, že umiera ako prvá) a veršom "Nechajte ma, prosím, ísť, zatvoriť sa do jednej z ciel" signalizuje nasledujúcu pieseň. Cela ako pobyt vlastného výberu slúži na uzavretie sa pred snahou niečo zlepšiť: "Pochopil som, že je naivné veriť v zmenu ako v možnú". A preto sa Fvck_Kvlt modlí "nech všetky ideje zomrú", pretože ich pominutím (dúfajúc) pominie aj potreba o ich naplnenie, v čom zúfalo vidí potenciálne oslobodenie.

Hudobne ide o fúziu melancholickej melódie piana a aspektov memphiského rapu. Autorov prejav je rázny, k čomu dopomáha aj viacnásobné navrstvenie vokálov na seba, ktoré zároveň zdôrazňuje naliehavosť veršov ako "Vezmi môjmu ľudu hnev z rúk, zmeň ho na opraty" či hnev/ublíženosť "Svet si nezaslúži odo mňa už ani jedno gesto". Refrén však silou emócie akoby ohýbal mreže cely, čím sa postupne vytvára väčšia šanca na únik z dozoru žiaľu.

Kto je vinný, nech zarapuje

"Tekly jí slzy, když ho měla v krku, necejtil sem lítost" je verš, ktorý si je ťažko predstaviť na tomto albume. Avšak jeho autor na ňom figuruje. Ako je možné, že sa Yzomandias, ako mnohokrát sexistický raper, objavuje na projekte umelca zdôrazňujúceho ľudskosť, môžeme vyčítať priamo v piesni Sokratov Cowbell.

Odpoveďou totiž môže byť fakt, že všetci sme hriešni a vypínaním nášho svätého srdca so snahou poukázať jeho svetlom na niečiu temnotu zvýrazníme len svoje pokrytectvo. Totiž "Ďábel i Bůh je v každým z nás". Vedomosť o vlastnej hriešnosti je pritom predurčením k spoznaniu dobra, pretože ak vieme, čo je správne, vieme aj, čo je opozitum.

Sokratov Cowbell "zvoní" aj na znak príchodu nádeje. Ukazuje totiž autorovo odmietanie výnimočnosti ako reálnej vlastnosti ("replikujeme DNA"). Avšak viac ako nihilistický absolutizmus myšlienka stimuluje práve pocit rovnosti ako správneho základu pre fungovanie Mŕtvej revolúcie. Okrem prirodzeného a nepatetického podania témy je pozitívom skladby aj striedanie sa interpretov po určitých veršoch, ktoré pôsobí dynamicky. Rovnako vydarene pôsobí aj spolupráca so Sameyom na postapokalypticky znejúcej skladbe Na zadnom sedadle.

Žáner sem a žáner tam...

Prvý z dvojice titulných piesní Mŕtva revolúcia I. prináša melódiu nástroja, ktorý akoby v súvislosti s danou smrteľnosťou mal evokovať zvuk vysokých tónov ducha z animovaného filmu pre deti. Podklad je celkovo hravý, napríklad v ľavom uchu počujeme údery tónov pripomínajúce xylofón, zatiaľ čo bicie došli najbližším spojom zo starej školy rapu. Podmazom sa pritom ozýva apel "Tak poď, vyser sa na náčrt, nečakaj návody a nečakaj na rozvrh", ktorý punkovou priamosťou navádza od kníh k činom v uliciach. Pieseň má vďaka svojej živej povahe a chytľavému refrénu hitový potenciál.

Mŕtva revolúcia II. obsahuje myšlienku "pravdivé je len to, čo je pravdou, aj keď už v to nikto neverí", ktorú môžeme interpretovať ako narážku na post-faktuálne tendencie vplyvných osôb, teda spochybňovanie vojny na Ukrajine, holokaustu, koronavírusu a pod. Skutočnosť daných javov je natoľko potlačená, že sa môže javiť ako mŕtva. Autor však upozorňuje "ono sa to znova narodí", pretože – ako spieva v skladbe s veselým "vargovským" motívom Tieň – "mŕtve nikdy nezomrie". Rovnako to je aj s danou revolúciou, ktorá v boji proti totalitnému systému (aj tomu prezlečenému za demokraciu) zlyháva už desaťročia, vďaka čomu je však ešte viac zocelená.

Podmaz kombinujúci klasický boom bap s gitarovými riffmi sa po druhej minúte oddáva jazzovému jamu, ktorý decentne ochucuje už tak sladký zážitok z albumu. Daná pasáž v trvaní približne dvadsať sekúnd ponúka pauzu na uvedomenie si autorovej muzikálnej brilantnosti. Funkčné hudobné preklenutie vás čaká aj v údernej elektropunkovej skladbe Teror, ktorá okolo 2:35 rozbíja syntetizátor elektronickou gitarou.

A keď láska, ktorou chceš byť
Nezmení svet a nezmení nič
Každú noc, každý deň
Môžeš žiť pre takýto sen
Revolúcia naberie dych
Tá naša je mŕtva, tak ako tá ich
Ale ty vieš premeniť sa v tieň

Folková Nepoviem využíva i krásu sláčikov, pričom tvorí filmovú atmosféru mestských nepokojov počas revolúcie ("Dym stúpa z barikád"). Ide o upokojovanie druhej osoby v časoch snahy o sociálny prevrat ("Čokoľvek z nás dvoch vytiahnuť chcú, nepoviem"). Skladba pritom obsahuje výstižný verš "len slabým sa dá brať to, čo silnejším dávajú", ktorý vyjadruje napríklad princíp získavania a upevňovania moci oligarchov, teda profitovanie z nízko platenej práce a vysokých daní pre občanov. Podobná emócia sa nesie aj piesňou Tieň, ktorá pomyselne ponúka tmavý kút ako úkryt pred spaľujúcou žiarou rýchleho života, teda nesmie chýbať vo vašich smutných playlistoch (inak budú ozaj smutné).

Záverečný Hymnus zachytáva hru na klavíri sprevádzanú ruchom kaviarne, pričom v samotnom závere zaznie veta "Tak skúsime..." Jej pokračovanie "... to znova?" pritom nachádzame v úvodnej skladbe. Takýto návrat môžeme interpretovať ako vyjadrenie nekonečného, stále sa opakujúceho cyklu snahy a prehier Mŕtvej revolúcie v boji proti totalite / kapitalizmu. Ako sa totiž píše v rozsiahlom manifeste Mŕtvej revolúcie, ktorý je inšpiratívnou filozofickou úvahou dopĺňajúcou samotný album – "Náš boj nevedieme dovtedy, kým veríme v prísľub úspechu, ale neobmedzene."

Viac než hudba

Playboi Carti vydal album v rovnaký dátum a jeho názvom tvrdí "Ja som hudba". Denisov projekt implicitne a s pokorou hovorí "ja som viac než hudba". Myšlienková saturácia a komplexnosť ideí totiž vytvárajú predpoklad skúmať Mŕtvu revolúciu aj na analyticko-odbornej úrovni. K prekročeniu čisto hudobného rámca dopomáha aj spomínaný manifest, ktorý bol zverejnený týždeň po vydaní albumu. V samotných piesňach Denis dokonca využil aj terénne nahrávky z protestov, čo umocňuje ich autentickosť.

Projekt však neponúka len možnosť akademického skúmania, Fvck_Kvlt predsa vyzýva od filozofovania k činom. Poslucháča dokáže postaviť zoči-voči vlastným hodnotám či ideologickým presvedčeniam, čo v ideálnom prípade môže viesť k ich prehodnoteniu a uvedomeniu si potreby konať. Netreba sa však ani obávať, že by revolta utlačovala kvalitu skladieb, skôr im dáva hlbší rozmer. Mŕtva revolúcia vás tak dokáže strhnúť do pochodu rozmanitých žánrov a konfrontujúcich myšlienok.

Poznámka šéfredaktora: V recenzii Cigána sme už v titulku predpovedali, že je silným kandidátom na Album roka. V relevantnej hudobnej ankete sa to potvrdilo u poslucháčstva aj kritiky, a ak sa to môže niektorému albumu podariť znova, tak je to práve jeho nasledovník. Denis ním totiž definitívne potvrdil, že je najvýraznejším a najzaujímavejším skladateľom a textárom súčasnej slovenskej hudobnej scény.

Fvck_Kvlt – Mŕtva revolúcia

(2025, KVLT Records)