Alt-folkový spevák a hudobník Zabiť Františka, vlastným menom Samuel Kovalčík, vydal koncom minulého roka svoju druhú štúdiovku s názvom II. Jej recenzia mala prísť omnoho skôr, no nakoniec sa ju podarilo dokončiť práve v počas víkendu, kedy bol Samuel na Radio_Head Awards odbornou porotou ocenený za najlepší album v kategórii Folková hudba. Čím sú piesne Zabiť Františka výnimočné?
"Chcel by som niečo povedať... Ale nepoviem to," (ne)povedal Samuel Kovalčík na pódiu krátko po prebratí víťaznej sošky. Manifestácia zdržanlivosti patrila medzi zvláštne momenty tohtoročných Rádiohláv a hudobník ňou nechtiac prispel ku kritickým diskusiám o tom, že počas galavečera zaznelo primálo angažovaných prejavov. Dokonca sa objavilo aj konšpirovanie o cenzúre zo strany verejnoprávneho média, ktoré bolo jasne vyvrátené.
V prípade Zabiť Františka síce stále nevieme, čo chcel na Radio_Head Awards povedať a prečo to nepovedal, ale vieme, čo hovorí svojou hudbou a textami. Oplatí sa započúvať.
Najradšej rozpráva hudbou
Hudobník vo svojich piesňach kráča vzpriamene, svojej gitare dopraje ostré rysy, rozpráva o živote a poslucháčovi sa dostáva pod kožu. Už svojím eponymným debutom (recenzia), ktorý vyšiel pred štyrmi rokmi, si vytvoril na domácej scéne samostatnú kategóriu. Pamätám si, keď som si prvý raz vypočula jeho debut a bol to presne ten pocit, keď objavíte náhodou niečo, čo vás úplne odzbrojí a zamilujete sa. Album II je prirodzeným pokračovaním spoznávania sveta tohto výnimočného pesničkára a zároveň ukážkou jeho umeleckého rastu.
Zabiť Františka je hudobník – rozprávač. Tvorí mozaiky z čriepok myšlienok, čerpajúc z minulosti aj z aktualít sveta. S opatrnosťou a jemnocitom nás usadí do melancholického gauča a rozpráva. Necháva nás precitnúť, pohladí po vlasoch a pokračuje v rozprávaní príbehov, po ktorých pri poslednej skladbe zostávame s pocitom, že sme zažili niečo intímne, emotívne a plné ľudskosti. Možno to opísať aj ako vnútorné zdieľanie, ktoré je dnes v podobnej hĺbke a intenzite čoraz vzácnejšie.
Zostáva svoj, len stojí v inom svetle
Album je kompaktne vystavaný. Miešajú sa tu skladby z rôznych tvorivých období ale aj rozdielne prístupy. Niekde zostáva Samuel len sám s gitarou, no na viacerých miestach sú oživením bicie, napríklad v skladbe Ostrov, ktorej dodávajú pre Zabiť Františka netypickú, možno s trochou prifarbenia až tanečnú energiu. Na druhej strane si viem predstaviť, ako hudobník hrá pieseň naživo a vystačí si len s klepaním na gitaru. Je to ten typ pesničkára, ktorého môžete na koncerte vidieť desaťkrát a zakaždým v jeho živej verzii nájdete nový odtieň či emocionálnu farbičku, ktorú ste si predtým nevšimli.
Zabiť Františka dokáže svoj kompletný repertoár odohrať sám akusticky, ale aj s elektrickou gitarou a kapelou. Na aktuálnej nahrávke je oproti debutu zvukovo oveľa pestrejší. Je možné, že v tomto smere dopomohol jeho predstavám aj producent Erik "Losos" Horák, ktorý sa postaral o nahrávanie a mix nahrávky vo svojom štúdiu Lososound. Pre hudobníka bola spolupráca s Erikom jasnou voľbou – spolupracovali už na jeho debute a aktuálne sú aj spoluhráčmi z novej zostavy kapely Zlokot, ktorej sa stal Samuel členom po smrti Stanky Apfelovej. So Zlokotom vystúpil aj počas jej pocty v závere Rádiohláv, zahrali úplne novú skladbu z pripravovaného albumu.
Pulzujúce beaty sú tak niečo, s čím sa u Samuela budeme stretávať čoraz častejšie. Na albume II napríklad aj v piesni Slováslováslová, v ktorej závere hudobník stavia na drsnosti zvuku elektrickej gitary a dáva ju do kontrastu s krehkosťou slov. Zvukovo obohatená je tiež možno najpozívnejšia skladba albumu Vnútri. Nočné plávanie zase prekvapuje zmenou postoja, nálady a rytmu, pričom všadeprítomnej gitare tu robí sprievod aj klavír. Ešte výraznejšie ním podčiarkuje emóciu v Piesni o prázdnom kopci.
Isté je, že hľadať svojho osobného favorita na albume Zabiť Františka II vôbec nie je priamočiara a jednoduchá úloha. Niektoré skladby si vás získajú na prvé počutie, podmanivosť iných si uvedomíte až neskôr po niekoľkých vypočutiach celej nahrávky.
Medziľudské pohladenie
Aj napriek tomu, že Samuel otvára osobné témy, pre poslucháča zostáva naďalej tajomný. Vo svojich textoch sa zmieta medzi minulosťou, s ktorou sa snaží vyrovnať, prítomnosťou, v ktorej zostáva veľmi realistický, a budúcnosť? Kto vie. "Hrdinovia nevyhrajú skrz to, že im tlieskaš," spieva v skladbe Ostrov a pripomína nám, aby sme sa s optimizmom držali pri zemi. Zároveň sám nachádza nádej v niečom, čo možno opísať slovom láska v jej najširšom zmysle.
Druhý album Zabiť Františka II nás necháva prežiť melanchóliu v plnej kráse a emocionálnej pestrosti. Vie medziľudsky pohladiť, dokáže povzbudiť, ale aj strčiť hlavu pod vodu a nesľubuje, že sa vynorí. Možno by bolo lepšie naučiť sa plávať pod vodou a veriť na občasné nádychy. Medzi najlepšie nahrávky a právom ocenený folkový/pesničkársky album roka patrí vďaka autentickosti, hrejivému zvuku gitarových melódií, vkusnému pridaniu ďalších nástrojov, no najmä vďaka vyzretému speváckemu prejavu a textom s jednoznačným puncom vlastného rukopisu.
PS: Ak sa vám album páči a radi by ste ho vlastnili aj v podobe vinylovej LP, práve teraz si ho môžete predobjednať v kampani na Donio.sk.
Zabiť Františka – II
(2024, Slnko Records)
- Otec
- Ostrov
- Nočné plávanie
- Slováslováslová
- Polnočný kovboj
- Vnútri
- Pieseň o prázdnom kopci
- Otec (návrat)
- V mlákach
Autorka: Martina Slivková