Meno Zabiť Františka, pod ktorým vystupuje pesničkár Samuel Kovalčík, na prvý pohľad evokuje akúsi morbídnu predstavu. Názov je pritom len výstupom jednej náhodnej "opileckej úvahy plnej logických prešľapov". Na eponymnom debute umelcove verše poľudšťujú naše snové predstavy a rozprávajú súčasne o dezilúzii aj viere v iný, lepší svet. Album do jednotlivých postáv prevteľuje koniec koncov aj nás všetkých, čím z nás robí jeho kategorickú súčasť.

Za hudobným projektom Zabiť Františka stojí gitarista, spevák a skladateľ Samuel Kovalčík, ktorý na hudobnej scéne začínal v už nefungujúcej popradskej kapele The Kowal Chicks. "Bola to moja prvá 'ozajstná' kapela. Zakladali sme ju spolu s bratom Lukášom v roku 2013, časom sa rozrástla na klasický rockový kvartet a fungovala niečo cez päť rokov. Stihli sme spoločne zložiť, nahrať a vydať dve EP a odohrať približne 70 koncertov. Počas pôsobenia v The Kowal Chicks som sa ako muzikant veľa naučil a vnímam toto obdobie retrospektívne ako čas rozsiahleho objavovania sa," hovorí Samuel o období, ktoré predchádzalo jeho sólovému debutu.

Na rozdiel od rockovejšej tvorby skupiny The Kowal Chicks projekt Zabiť Františka charakterizuje poctivé, pocitovo intímne pesničkárstvo. Samuel buduje skladby okolo svojich vlastných nápadov, ktoré potom sám naspieva a zhudobní. Táto novonadobudnutá samostatnosť zároveň poskytuje priestor pre osobnejší a farebnejší monológ. Prvý a snáď nie posledný album hudobnej jednotky Samuela Kovalčíka – ktorý je tým o veľký kus intímnejší – maľuje pozadie napríklad večerom pri táboráku alebo cestám vlakom po západe slnka.



Pôvodne šuplíkové texty k jednotlivým pesničkám hudobník dotváral a prepisoval aj niekoľko rokov. Miestami to môže znieť tak, že za tú dobu texty postupne dozrievali, a potom si – už úplne vyspelé – okolo seba budovali svoj vlastný význam. Vznikali z intuície a poslucháč si môže byť úplne istý, že každé zo slov má v slohe a v pesničke presne určené miesto, kde napĺňa presne určenú úlohu. Zároveň by však bolo mylné sa domnievať, že sú texty strohé. Práve naopak, Samuel im dáva absolútny priestor zaznieť, rozkvitnúť a dotknúť sa zakaždým niekoľkých z jeho hlavných tém.

Len výnimočne napríklad nájdeme na albume skladbu, ktorá by nesúvisela, ako sám vraví, "s dualitou človeka, odcudzením vierou, dospievaním, kolektívnou vinou ako dôsledkom globalizácie, nostalgiou za mladíckymi ideálmi a v neposlednom rade s láskou". Texty Samuelových piesní sú zároveň len akýmisi útržkovými súradnicami k jeho kompletnej výpovedi. Svoje riadky píše tak, ako ich píšu rozprávkari. V jednotlivých veršoch síce predkreslí príbehy plné farebných výjavov a osudových postáv, no ich posolstvá objasní len mimoriadne. Ubiehajúcimi taktmi sa tak objavujú stále nové a nové paralely so svetom a životom, ale tiež snami, ktoré prekračujú bariéry našej planéty. Poslucháč si tak musí z tejto spleti odkazov sám vyskladať príbeh, ktorý bude počúvať.

"V textoch sa všeobecne pokúšam vytvárať zaujímavé obrazy. O tom je, aspoň podľa mňa, dobré pesničkárstvo. Motív dvoch odlišných svetov, snového a skutočného, rozoberám na debutovom albume v skladbe Hviezdni jazdci a v predposlednej Svetlá muchám," hovorí hudobník. Práve Hviezdni jazdci sú skladbou, ktorá vám v hlave zostane hrať pravdepodobne najintenzívnejšie. Ja sama som sa prichytila, ako túto pesničku prekrúcam stále na začiatok a ak si ju náhodou pustím hneď ráno, po zvyšok dňa si už do uši nedostanem nič iné.

Ako chlapec som veril, že v noci prilietajú disky a lámu v tamtom poli kruhy
Anjeli s plamennými mečmi čo striehnu nad naším mestom
A potom v strede toho poľa niekto vztýčil obchodné centrum
A ja som na kruhy zo stebiel celkom prestal myslieť



"Hviezdnych jazdcov som písal pre každého, kto z viery v druhý, lepší svet ešte nevyrástol," dodáva Samuel. Okrem kvalitného poetického popredia nám na obsahovo aj hudobne silnom debute predstavuje svoju sonickú fluiditu. Jeho hlas vie v jednej minúte zlostne trúchliť aj voňať clivotou a jeho "starosvetský" prejav zároveň jednotlivé riadky vrásni a obmotáva vekom.

Napríklad v úvodnej skladbe December 1950 jeho vokál v istom momente prirodzene graduje k tak hlasnému kázaniu, že myšlienke skladby je okrem veľkosti a smeru daná aj patričná dĺžka. Hneď na to však táto mäkká zlosť opadne a Samuel slová akýmsi zotrvačným chrapľákom rozvážne a opatrne ukladá medzi jednotlivé gitarové pasáže. Akustické hudobné pozadie, ktoré znie na prvé počutie jednoducho a minimalisticky, je postavené dohromady zo siedmich nástrojov. Tvorí však stabilný a konzistentný základ pre následnú, pomerne komplexnú zmes veršov. Zvukovú kvalitu nahrávky majú na svedomí koproducent albumu Erik Horák zo štúdia Lososound, kde sa album nahrával a mixoval, Miroslav Chyška, ktorý sa postaral o mastering.

K hudbe z pohľadu hudobníka a nie len poslucháča sa Samuel dostal ako 11-ročný prostredníctvom svojho brata. Prvý kontakt s ňou popisuje ako svoje prvé detské stretnutie s nadprirodzeným. "K hudbe som sa dostal cez brata, ktorý uprosil mamu, aby mu kúpila akustickú gitaru. Dodnes si jasne pamätám deň, kedy ju priniesla domov z hudobnín. Vošiel som do izby a gitara ležala rozbalená na posteli. Bola načierno nalakovaná a pripadala mi obrovská. Na zemi vedľa postele, ako pri Kristovom hrobe, kľačal brat a pozeral sa na ňu. Bál sa jej dotknúť. Kľakol som si k nemu a pozeral sa s ním." Prvé skladateľské pokusy sa v ňom spustili o niekoľko rokov na to objavením tvorby Jána Boleslava Kladiva. 



"Pesničky potrebujú texty a textár inšpiráciu," napísal Samuel minulé Vianoce – nejaký čas po tom, čo čítal svoj básnický výber pre literárny sit-down Do slova zaľúbení. Do zbierky jeho inšpirácie tak nepatrí len chod dní a po-polnočné úvahy, ale tiež rôzni umelci od básnikov po textárov. V posledných rokoch intenzívne študoval albumy od Fruscianteho, Elliota Smitha alebo gréckej legendy Grigorisa Bithikotsisa. Na otázku o obľúbenej hudbe z českej a slovenskej scény odpovedá: "Pár rokov dozadu som objavil pražského pesničkára Čáry života a jeho album Stínítko považujem za jednu z najlepších dosiek, ktorá v bývalom Česko-Slovensku za posledné roky vznikla. Zo slovenskej scény sa vždy teším na akékoľvek novinky Kataríny Málikovej, Archívneho Chlapca či Saténových rúk."

Na streamovacej službe Spotify má Zabiť Františka len niečo cez 200 sledujúcich, no album, ktorý vyšiel v marci tohto roka, si postupne nachádza svojich poslucháčov a Samuelova fanúšikovská základňa každým dňom rastie. Druhým dychom však musím dodať, že nie je z tých umelcov, pre ktorých je "pieseň produktom a koncertovanie participáciou na trhu". Spieva skromne ale isto pre tých, ktorý jeho hudbe rozumejú. "V podhubí našej scény sa cítim v tejto chvíli dobre a nemenil by som svoju pozíciu za pozíciu človeka, ktorého volajú hrať na otváračku obchodného centra." Napokon, jeho tvorba by sa na takú príležitosť ani nehodila.

Určite však má svoje miesto  v hudobných kluboch, na versnisážach či na kvalitných festivaloch – nielen tých hudobných ale aj literárnych/knižných. Presvedčiť sa o tom môžete aj v sobotu 26. júna, kedy piesne z albumu Zabiť Františka zaznejú naživo v rámci festivalu BRAK v bratislavskej Novej Cvernovke. Koncert sa uskutoční o 16:00 a je zdarma.

Zabiť Františka - Zabiť Františka
(2021, vlastným nákladom)

1. December 1950
2. Hviezdni jazdci
3. Betónová pláž
4. Vietnam
5. Moje malé čínske dievča
6. Dôstojník
7. Staré pušky
8. Po špičkách
9. Svetlá muchám
10. Uspávanka

Celý album nájdete okrem streamovacích služieb aj na Youtube či na Bandcampe, kde umelca môžete podporiť jeho kúpou.

Autorka: Zuzana Sopoligová
Foto: artwork - Zuzana Rákociová