Mnohí už neverili, že Richard Müller dokáže natočiť niečo, čím prekročí vlastný tieň. Preto si zrelý umelec na novinku 55 prizval čerstvých spolupracovníkov, ktorí distingvovane previazali esenciu minulosti so skvelými nápadmi. Nezameniteľný spevák stále zohráva na Slovensku mimoriadnu rolu a dokazuje, že do muzikantského dôchodku má ešte ďaleko.

Takmer pre všetkých Müllerových "dvorných" skladateľov platí, že dokážu ušiť aranžmány pre jeho atypický spôsob spevu. Či si ľudí s podobným rukopisom vyberá sám alebo si oni preformulujú nápady v duchu umelcových potrieb, resp. či ide o božiu prozreteľnosť, je otázka na dlhšie zamyslenie. Pravdou zostáva, že Ondřej Gregor Brzobohatý je zásahom do čierneho hneď na prvý pokus, podobne ako to bolo v prípade Jara Filipa na albume 33 z roku 1994.

A tak ako vtedy, i súčasný album zachytáva nepokojného ducha doby. Vyjadriť neľahké reálie v textoch pomohol Richardovi dávny spolupracovník z čias Banketu a sólového debutu Neuč vtáka lietať Peter Uličný, čím premostili vyše 20-ročnú priepasť spôsobom, aký je dnes už len zriedka vídaný. Nahrávania sa zúčastnili takmer výlučne českí muzikanti, no bolo by mylné pripisovať to na vrub minuloročnej platni Sociální síť, keďže Richard s Čechmi rád pracuje už od roku 2000.      

Dokonalá symbióza textárskych majstrov a hudobná pestrosť

Uličný je autorom všetkých textov, pod necelou polovicou z nich je podpísaný ako spoluautor aj samotný interpret. Z výsledku cítiť, že skúsený textár rozpracoval Richardove námety s absolútnym pochopením, akoby medzi nimi fungovala telepatia, neoslabená ani spomínaným dlhým obdobím bez spolupráce. Jeho vynaliezavosť sa spolu s ostrovtipom prejavujú hneď v otváraku, pesimisticky ladenej Čo ak tam hore nikto nie je?, a hoci sa text končí relatívne dobre, príslovečné müllerovské zneistenie poslucháča funguje stopercentne.

Na podobnom princípe je postavená aj temná story Dobre už bolo (podľa slov Uličného s nádychom irónie), ktorá je hudobne podfarbená dusivým prefajčeným vzduchom zapadnutej kaviarne, kde životom unavený klavirista sprevádza spev dám v strednom veku. Uličný prevetráva zákutia slovenčiny s citom ťažkého profesionála a výsledkom je úchvatný príbeh Žena z fotky Helmuta Newtona s monotónne sa tváriacim klavírom, no Brzobohatý sa rozhodol náladu vygradovať sláčikmi až po mohutný záver.



Aj niektoré kvázi romantické námety vykreslil Uličný v ponurejších farbách, obzvlášť Milovanie na smrť spĺňa i tie najprísnejšie kritériá anti-love songu, kde dychy znejú až nebezpečne návykovo. Zároveň skladba nasadila príliš vysokú latku pre Láskovičky, ktoré sa vďaka klavírnej práci Brzobohatého celkom vydarili, ale inak stoja tak trochu v jej tieni a efekt so sláčikmi už nie je taký silný ako v prípade Newtona.

Z komorného konceptu platne vytŕča najtvrdší kus Narodený v šesťdesiatych, kde má možnosť predviesť svoje umenie najmä gitarista Josef Štěpánek a pozadu nezostáva ani rytmika Jakub Vejnar (basa) - Roman Vícha (bicie). Najdlhšiu časomieru si vydobyla Nemá pieseň s úspornými, no o to pôsobivejšími aranžmánmi a hoci sa navonok javí negativisticky jednotvárne, ukrýva zaujímavé detaily. Titulná 55 je očarujúcou retrospektívou Richardovho života z pera Uličného, v ktorej Brzobohatý dáva lekcie z nadhľadu, elegancie a hudobného kumštu. Výsledkom je nielen silný záverečný kúsok platne, ale aj pôsobivé zhrnutie doterajšej spevákovej cesty životom.



Zbožňovaný ženami, ospevujúci ich šarm

Pred vydaním platne koloval v médiách singel Julia Roberts, ktorý charakter výsledného produktu vystihoval len povrchne. Rozpačitý dojem z prvoplánového refrénu a vzdušných aranžmánov našťastie v závere vylepšuje Štěpánkovo gitarové sólo i fakt, že "všetko sa dobre skončí". Úvodné akordy Bez lásky veštia otočenie kormidla k vyšším métam a prepletajúcim sa ženským vokálom (Lucia Šoralová) sa skrátka nedá odolať.

Ťažko opojným kusom s potenciálom znieť na rozhlasových vlnách je i Adieu Adele, opisujúca korektný vzťah Riša a Adely Banášovej, čo je aj dôvod, prečo sa stala krstnou mamou albumu. Do množiny (po)voľnejších, klavírne melancholických položiek patrí i Anjel strážny, hladiaci dušu rukou neomylnou.

Hlava v smútku má v sebe napriek výrazne big-bandovému feelingu niečo zo šansónovej nonšalancie klasickej Richardovej tvorby. Úsečné frázovanie slov, na milimeter napasované do tesne obopínajúcej rytmiky má umelec stále v krvi a tón jeho hlasu tu mieri spomedzi všetkých 15 skladieb zrejme najvyššie.



Na smrteľnej posteli je naopak rozjímaním s liečivo-meditatívnymi tónmi klavíru a kontrabasom Roberta Balzara. V prvej polovici albumu svojím zvukom vyniká Čierny čaj, podľa Richardových slov jeho najobľúbenejšia skladba na albume. Tempo udávajú klusajúce bicie, navyše výrazný steel gitarový riff je schopný zdrapiť nepripraveného poslucháča za pačesy a pozametať s ním nejeden saloon v odľahlom kúte Divokého západu.

Richard Müller novinkou výborne nadviazal na svoju doterajšiu tvorbu. S pomocou Petra Uličného ponúkol po textovej stránke svoj najsilnejší album za poslednú dekádu a čerstvú krv mu do žíl vlial Ondřej Brzobohatý píšuci znamenité melódie. Album 55 sa dočká pozitívnych reakcií z mainstreamového brehu, no vďaka netradičnejším postupom a aranžmánom má šancu osloviť aj alternatívnejšie kruhy. Veríme, že podobne o jedenásť rokov prekvapí aj platňa 66.

Richard Müller - 55
(2016, Universal Music)

1. Čo ak tam hore nikto nie je?
2. Julia Roberts
3. Bez lásky
4. Čierny čaj
5. Adieu Adele
6. Dobre už bolo
7. Žena z fotky Helmuta Newtona
8. Anjel strážny
9. Hlava v smútku
10. Láskovičky
11. Milovanie na smrť
12. Narodený v šesťdesiatych
13. Nemá pieseň
14. Na smrteľnej posteli
15. 55

Vypočujte si album 55 na Deezeri:



TIP: Nové piesne Richard Müller predstaví naživo na Ona a On Tour, ktoré štartuje 2. októbra 2017. Spolu ide o 16 koncertov po celom Slovensku aj Českej republike, vrátane dvoch vystúpení v Bratislave. Lístky sú v predaji exkluzívne v sieťach Predpredaj.sk a Předprodej.cz.

Autor: Marek Danko
Foto: Ondřej Pýcha

Súvisiaci interpreti: Richard Müller