Queens of the Stone Age nie sú kapelou, ktorá by sa potrebovala aj po dvadsiatich rokoch na scéne nejak výrazne hľadať alebo prekvapovať úplne novými hudobnými prístupmi. Ich nový Villains asi najlepšie vystihuje názov jednej zo skladieb - Un-Reborn Again.
Mnohí fanúšikovia sa s jeho odchodom dodnes nevedia zmieriť a na prvé tri albumy nedajú dopustiť. Kapela totiž už od svojich začiatkov mala na čom stavať - Kyuss boli kapelou, ktorá na začiatku deväťdesiatych rokov, v ére alternatívneho metalu, grungeovej vlny a britského indie, definovala svojbytný subžáner stoner-rock/metal, vzhľadom na epicentrum svojho zrodu (Kalifornia) prezývaný aj desert rock. Žáner, ktorý svoju prapodstatu nachádza v albume Master of Reality od legendárnych Black Sabbath, je postavený na basových groovoch v popredí, podladených špinavých gitarách, atmosferických spevoch a "low-costovej" 70's retro farbe zvuku.
Ako sa z rebela stalo krotké domáce zvieratko
Pôvodné nahrávky kapely (dajú sa nájsť pod názvom Gamma Ray, museli si ho však zmeniť, kedže rovnaký mala u nás dobre známa nemecká power metalová partička) predznamenali prvý album QOTSA z roku 1998, na ktorom naplno zažiarilo arogantné, charizmatické fluidum a nevyčerpateľná studňa Hommeovho geniálneho skladateľského talentu. V čase, kedy rock pomaly klesal do úzadia a nastupovala éra boybandov, britpopu a klubovej elektroniky, si kapela urobila vo svete obrovské meno.
O svoj úspech sa Homme a spol. vždy spoľahlivo delili s celým "hard&heavy Olympom". Hneď na druhom albume Rated R (2000) im hosťoval Rob Halford z Judast Priest. Počas nahrávania famózneho albumu Songs For The Deaf (2002), ktorý ich nadobro katapultoval do mainstreamovej špičky, sa dokonca Dave Grohl (Foo Fighters, Nirvana) a Mark Lanegan (Screaming Trees, Mark Lanegan Band) stali regulárnymi členmi kapely. Grohl, ktorého prioritou bola samozrejme jeho vlastná kapela, však v roku 2002 odišiel a na dlhú dobu na post bubeníka nastúpil Joey Castillo (Danzig).
Personálne zmeny boli vždy neodmysliteľnou súčasťou QOTSA, no spomínaný odchod nevyspytateľného Nicka Oliveriho v roku 2004 znamenal, že z pôvodného kreatívneho mozgu Homme/Oliveri zrazu zostala len jedna hemisféra. K nahrávaniu ďalšieho albumu Lullabies To Paralyze sa pripojil multi-inštrumentalista Alain Johannes a jeho dnes už zosnulá manželka Natasha (Eleven). Avantgarde-rockoví manželia sa výrazne podpísali na redefinícii zvuku celej kapely. Ryšavý bad boy Josh si s Alainom vytvoril hlbokú väzbu a kamarátske puto, ktoré sa odzrkadlilo i pri spolupráci na albumoch Marka Lanegana. Piaty album Era Vulgaris (2007) s hosťami ako Trent Reznor (Nine Inch Nails) a Julian Casablancas (The Strokes) bol pre Hommea posledným pred sériou zdravotných problémov.
Počas prvých "púštnych jam sessions" v roku 1997 okrem rodiacich sa QOTSA vzniklo aj viacero ďalších hudobných "identít" a jednou z nich je i dodnes trvajúca Joshova bokovka Eagles of Death Metal. Homme je udomácnený v nahrávacom štúdiu Rancho De La Luna, ktoré je s jeho pomocou zodpovedné aj za súčasný poameričtený zvuk britských Arctic Monkeys. Ďalšou z výrazných spoluprác za posledné roky je Joshova angažovanosť na minuloročnom albume Iggyho Popa, Post Pop Depression (2016). Aj ten je, napriek nesporným kvalitám, dôkazom toho, ako gitarové besné psy krotnú a menia sa na domáce zvieratká.
No je to celkom pochopiteľné, veď Homme má s manželkou, austrálskou post-grunge divou Brody Dalle (The Distillers, Spinnerette) tri deti a užíva si zdravie a rodinu. Odzrkadlilo sa to aj na predposlednom, usadenejšom, temne zvodnom albume QOTSA ...Like Clockwork (2013). Tento rok Homme fanúšikom sľuboval opak komornej atmosféry a pomalých piesní. Album Villains mal pôvodne uzrieť svetlo sveta 14. júna, no napokon sa tak stalo až 25. augusta. Splnil sľub?
Popový producent nemusí byť vždy záporák
Ustálenú zostavu po roku 2013 dnes tvoria Josh Homme (gitara, spev), John Theodore (bicie), Michael Shuman (basgitara) a dvojica multiinštrumentalistov Troy Van Leeuwen a Dean Fertita, ktorí majú na starosti synťáky, gitary a vokály. Nahrávanie siedmeho albumu sa uskutočnilo začiatkom tohto roka a kapela si pre spoluprácu celkom šokujúco zvolila popového producenta, Angličana Marka Ronsona (Amy Winehouse, Adele, Bruno Mars, Lady Gaga...).
Pohoršenie fanúšikov v kožených bundách s drsným motorkárskym lookom môže schladiť fakt, že album vyšiel pod malým indie labelom Matador (vydali napríklad albumy od Interpol alebo Pavement). No napokon sa ani nie je nad čím pohoršovať, zásah producenta nie je na prvé počutie nejak zvlášť jasný. QOTSA možno rokmi "vymäkli", no na novinke sa v žiadnom prípade nespreneverili svojmu osvedčeném štýlu a namiesto snahy zapáčiť sa popovým poslucháčom pokračujú v originálnom reprodukovaní im vlastných hudobných referencií.
Piesní na albume je len deväť, no dve tretiny z nich presahujú hranicu piatich minút. Otváračku predbieha mierne natiahnuté intro, v ktorom sa prvých 20 sekúnd prakticky nič nedeje, a potom to vybalia tak, ako ich poznáme. Josh Homme sa nás snaží hneď v prvej skladbe Feets Don't Fail coolovo presvedčiť, že budúcnosť sa stretne so zdvihnutým prostredníkom a čas nech si ide, ako chce. Hneď v úvode kapela servíruje rozsekaný groove, ktorý je súčasťou rukopisu kapely. Túto svoju nezameniteľnú esenciu s humorom nazývajú "robot rock".
Opakujúce sa rytmické figúry s väčším nasadením fuzzovej ostrosti ako v prvej skladbe znova vytiahne predposledná pieseň Evil Has Landed. V momente, kedy si poslucháč zvykne na repetetívnu hravosť, nastáva krátka odmlka a poslednú minútku skladby si hardcore fanúšik v tričku Rated R užije s úsmevom. Trochu svižnosti oproti minulému albume prinesie aj proto-punková Head Like A Haunted House, ktorá znie ako by ste hodili basovú linku z Holiday in Cambodia od Dead Kennedy's do jedného kotla s hocičím od Devo a The Cramps a uvarili z toho pomerne stráviteľný vývar.
Spomenuté skoro až rockabilly vypaľovačky, ktoré neskrývane čerpajú z prevarených (ale vždy funkčných) klišé alebo klasického rukopisu kapely, sú vlastne štandardnou výbavou QOTSA. Nie je to nasilu strúhaná póza, je to v ich DNA, hoci hutnejší zvuk sa vytratil už pár rokov dozadu.
Vyhraná rytmika neomrzí ani pri swingovej hopsačke The Way You Used to Do, ktorá bola prvým zverejneným singlom. Je to jedna z piesní, kde výborne vyniká basgitara, no až v nasledujúcom songu s ustavičnou gradáciou Domesticated Animals basa úraduje ako vzrušujúco-odzbrojujúci prvok. A ak by ste hľadali na novej doske typický QOTSA "sex song", tak dostatočne spoľahlivou audioviagrou v tohtoročnom skromnom výbere bude Hideaway.
Medzi deviatimi (do)statočnými nájdeme aj iné pomalšie kompozície, ktoré nestavili na sexappeal, ale skôr na intímnejšiu osobnú spoveď. Srdcia citlivých duší roztopí plíživá, lyricky úprimná Fortress, či rozkolísaná finálna balada s euforickými refrénmi Villains of Circumstance. Práve pri tejto skladbe som však mal pocit, že počúvam zostatkový materiál z predošlého albumu. Žeby QOTSA nevarili v jednom kotli len svoje hudobné vzory, ale pridali aj samých seba?
Za najzvláštnejšie spestrenie celého albumu pokladám experimentálnu Un-Reborn Again. Prečo práve ju a prečo by mala byť experimentálnou? Pretože sa sofistikovane tvári, akoby ju nahrali uprostred púšte kompletne na LSD pri vyvolávaní ducha Davida Bowieho, počúvajúc celý čas Revolver od Beatles. "Revolverovsko-avantgardný" dojem, nasiaknutý šťavou z Eagles of Death Metal, umocňuje excelentne vkusné využitie sláčikových a dokonca dychových nástrojov.
Bad-ass rock stars po kríze stredného veku a ich dodržaný sľub
Siedmy štúdiový album Queens of the Stone Age neprináša síce nič nové, ale zároveň poslucháča neubije pocitom, že počúva vyhorenú rockovú kapelu z doby kamennej. Napriek tomu mu chýba silnejší ťah na bránku a je z neho cítiť absencia výraznejších umelcov, akí sa podieľali na starších albumoch. Hommeov vokálny prejav zamrzol v čase a ani šesť rokov pred päťdesiatkou sa mu prakticky nezmenil. Napokon, príliš sa pri speve nenamáha.
Hlavné však je, že QOTSA zvládnu svoju prácu ako nikto iný. Svoj sľub o nadupanosti sčasti splnili. Arogantné excesy, ohlušujúca dravosť a kontroverzná explicitnosť upadli do úzadia, no aj napriek občasným ošúchaným citáciám, či už iných kapiel, alebo samých seba, je album dôstojným a plne svojbytným kúskom nielen v ich kariére, ale i v súčasnom hardrockovom svete. Z času na čas dokážu prekročiť jednou nohou pravidlá žánru, aby doň okamžite znovu spadli a dokázali, že sú naozaj "kráľovnami" remesla, stojac nohami pevne na zemi svojho vlastného pieskoviska.
TIP: Naživo si môžete jednu z najlepších alternatívnych kapiel posledných rokov vychutnať napríklad 5. novembra vo viedenskej Stadthalle.
Queens of The Stone Age - Villains
(Matador, 2017)
1. Feet Don't Fail Me
2. The Way You Used to Do
3. Domesticated Animals
4. Fortress
5. Head Like a Hounted House
6. Un-Reborn Again
7. Hideaway
8. The Evil Has Landed
9. Villians of Circumstance
Celý album môžete počúvať na streamingových službách a nájdete ho aj na Youtube.
Autor: Matej Sekerka
Foto: artwork / Matador Records
