Aneta Langerová je speváčkou, ktorá nevyhľadáva pozornosť médií, nezdieľa svoje súkromie. O to viac potom zasiahne každá hudobná novinka, s ktorou príde. Od vydania úspešného albumu Na Radosti ubehlo šesť rokov, počas ktorých sme o nej počuli najmä vďaka spojeniu s kapelou Korben Dallas a ich spoločnému EP Konečne. Teraz, v deň svojich narodenín, obdarovala fanúšikov hodnotným hudobným darom v podobe albumu Dvě slunce.

Predchádzajúca doska Na Radosti čerpala inšpiráciu z ľudových motívov, ktoré miestami pocítime aj pri počúvaní aktuálnej platne, no vo všeobecnosti sú Dvě slunce skôr nahrávkou, ktorú možno označiť ako popovú a pesničkársku. Prienik týchto dvoch línií, jemne vybočujúcich k rocku, gospelu či folklóru, je miestom, v ktorom pôsobí autorská dvojica Aneta Langerová a Jakub Zitka sebaisto a prudko počúvateľne.

Charizmatická rodáčka z českého Benešova sa na novinke predstaví v pozícii rozprávačky silných príbehov, tak ako ju už roky poznáme. Bez rozpakov sa vo svojom rozprávaní dotkne ťažkých tém prameniacich z bežného kolobehu života a vzdá tiež hold svojim rodičom, ktorých môžeme nájsť v symbolike dvoch sĺnk. A to všetko ponúkne v intímnej a komornej atmosfére, ktorá neprahne po svetlách reflektorov, no celkom prirodzene sa ich dočká, pretože tento album nezostane bez povšimnutia.


Sebavedomá tvorivá sloboda

Postará sa o to Anetina tvorivá sloboda, ktorá z albumu vyžaruje. Sympatická tmavovláska si totiž na novinke nestavia žiadne mantinely - v bolesti ide najhlbšie, ako sa len dá (Antonín), no rovnako intenzívne sa oddáva i radosti (Bílý den). Padá a vstáva autenticky a sebavedomo. Vie, že si ako autorka môže na svojom albume dovoliť všetko, na čo zoberie odvahu.

Hodí sa jej do skladby Marie gospel? Prizve si Maranatha Gospel Choir. Vyžiada si pieseň výrazné vokály? Navrství ich na seba odzbrojujúcim spôsobom v piesni Jak krásné je být milován. Chce v myšlienkach uletieť do snového priestoru? Bez váhania sa tam vydá. (Tam kam).

Veľkolepé aranžmány si dovolila pompézne ponúknuť v klavírnej balade Na horách sneží. V nádhernej skladbe zasiahne okrem aranžmánov aj speváčkin hlas ostrý ako nôž, ktorý po sebe zanecháva katarzne hlboké zárezy. Naopak, ak si pieseň vyžiada jednoduché akordy akustickej gitary, tak ju Aneta Langerová takú nahú skutočne ponechá (Marie).


Prepojenie medzi melódiou a slovami treba objaviť

Avšak poslucháči, ktorí hľadajú jednoduché melódie a uchu lahodiace harmónie ostanú zmätení. Album Dvě slunce je skôr o silných textoch a náladách jednotlivých piesní, na melódie si (v niektorých prípadoch) treba trocha zvykať, nezostanú v hlave po prvom počutí. Vzájomné prepojenie medzi melódiou a slovami je taktiež potrebné objaviť a pochopiť. Zároveň je zaujímavé sledovať kontrast, v akom stoja, čím tvoria pestrosť celej nahrávky, ktorá nie je strohá na prekvapivé až strhujúce momenty dosiahnuté silnými aranžmánmi, ani na jednoduché balady, ktorým udáva smer klavír či akustická gitara.

Pri niektorých piesňach som sa naopak prekvapene pristavila s pocitom, že na mňa pôsobia, akoby som ich už poznala. Príkladom je pieseň Sama, v ktorej poslucháč natrafí presne na tú Anetu Langerovú, ako ju už dlhé roky vníma - s akustickou gitarou, kde-tu v sprievode jemných slákov, s citlivou poetikou a silným, dôverne známym, hlasom. Výpočet, ktorý na dobrú skladbu absolútne stačí. Ale ona napriek tomu prekvapila, a to hneď v nasledujúcej, pradivo krutej a výrazne alternatívnej skladbe Tělo 2086. "Dávno už se lidi nelíbaj dávno už se lidi nevídaj, dávno už se lidi nestýkaj, už se nemilujou," spieva v piesni hudobníčka o veciach, ktoré až desivo pripomínajú tento netradičný, na sociálne kontakty sterilný rok.


Vrchol, po ktorom nenastane strmhlavý pád

Prázdny pocit po piesni o sterilite vzťahov budúcnosti vzápätí zotrie klavírna pieseň Jak krásné je být milován. Skladbe dominuje osobitý hlas Anety Langerovej v jeho plnej sile, ktorý znie aj v dômyselne navrstvených vokáloch, a tiež priamy text o krehkosti lásky, ktorého autorkou je samotná speváčka. Pesnička je umiestnená uprostred tracklistu, kde tvorí akýsi vrchol albumu, na ktorý si poslucháč vyšliapal po stopách prvých skladieb a následne z neho nesmelo schádza pomalými krokmi znova nadol, až ku koncu nahrávky. Ale nejde o strmhlavý pád, iba zostupovanie, pričom natrafí ešte na množstvo silných momentov.

Emóciu ľudovej balady v sebe nesie skladba Antonín, ktorej absentujúca hudobná zložka je plne nahradená spevom s využitím navrstvených vokálov. A capella formát dovolí poslucháčovi prežiť si emóciu piesne v jej čistej podobe. Počuť každý speváčkin nádych umocňuje intimitu piesne, ktorej výhradnou autorkou je opäť samotná Langerová.

Hlboko posadený hlas v úvodných slohách a silný text Tomáša Tajchnera sa stretli na pozadí hudobného minimalizmu vylúdeného zo strún violončela Doroty Barovej v skladbe Tam kam. Vokály hosťujúcej hudobníčky tu však už pôsobia trochu nadbytočne a piesni dodávajú zbytočný pátos. Silným miestom na albume je záverečná klavírna balada Strom, ktorá cez symbol košatého stromu rozpráva príbeh o každej živej bytosti a jej vnútornej sile, o nezvratnom kolobehu života a múdrosti, ktorú si v sebe počas života zveľaďujeme a nesieme.


Pozoruhodné protiklady

Už prvotný pohľad na obal albumu navodí pozitívnu emóciu, pocit tepla, energie a života v obklopení prírodných živlov. Naproti tomu fotografie vo vnútri obalu sú čiernobiele a zachytávajú speváčku na frekventovaných miestach Prahy. Dohromady vizuál albumu zachytáva každodennosť života, ktorá taktiež stojí na protikladoch, na ktoré odkazujú jednotlivé piesne svojim obsahom aj formou. Natrafíme na vonkajší aj vnútorný svet, na príchod aj odchod z tohto sveta, radosť aj smútok, silu aj krehkosť.

Dvě slunce sú albumom, ktorý si vyžaduje sústredenie a citlivý prístup. Vstrebať každú emóciu, precítiť jednotlivé náladové odtiene, vychutnať si pestré a zmysluplné zastúpenie elektrických i akustických nástrojov. Na záver mám už iba jedno odporúčanie. Nepúšťajte si ho vtedy, keď na jeho sústredené počúvanie nemáte čas. Vibrácie skladieb vám totiž nedovolia mať ho ako postrannú kulisu k iným činnostiam. Ak mu však venujete plnú pozornosť, budete sa ním chcieť "okradnúť o čas" znova a znova.

Porovnávaniu so silne rezonujúcim predchádzajúcim albumom sa zrejme novinka Dvě slunce nevyhne. Ja to však robiť nebudem. V prípade dvoch silných po sebe nasledujúcich albumov stráca porovnávanie význam. Aneta Langerová je hudobníčka, ktorá si ide svojou vlastnou hudobnou cestou a pokusy o prekonávanie seba samej nepotrebuje. Na jej albumy sa dá skôr hľadieť ako na časozberné diela, v ktorých vždy zachytáva autentické emócie daných období s prirodzeným príklonom k hudobnému cíteniu v čase ich vzniku.

Aneta Langerová – Dvě slunce
(Art Shock, 2020)

1. Dvě slunce
2. Bílý Den
3. Na horách sněží
4. Marie
5. Sama
6. Tělo 2086
7. Jak krásné je být milován
8. Závrať
9. Větrné mlýny
10. Tam kam
11. Antonín
12. Netopýr
13. Strom

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Prečítajte si tiež: Korben Dallas a Aneta Langerová v šiestich skladbách spoločne posúvajú hranice svojej tvorby

Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: Herbert Slavík

Súvisiaci interpreti: Aneta Langerová