Polámeme svoje ID? Berlin Manson vydali osem mesiacov po debute druhý, ešte lepší album

Berlin Manson, Mýšačka Fest 2024Zdroj: Branislav Vartovník

Tak nejako nečakane, bez extra promo aktivít – okrem dvojice vypredaných koncertov v Novej tržnici – pristál na planéte východnej Európy ďalší album Berlin Manson. Chalani pôvodne avizovali EP, ktorému predchádzali single Fuck off, Šetril som slzy na niečo lepšie!!! a Polámeme svoje ID?. Keďže sa im počas nahrávania nakopil ďalší materiál, rozhodli sa pre o niečo luxusnejší darček pod stromček svojich fanúšikov. Podpáľte Vianoce!

Album nesúci názov jednej zo skladieb Polámeme svoje ID? je návratom k zvuku z dôb prelomového singla Netancujem, kývem hlavou a v rámci už pomerne rozsiahlej diskografie tejto stále mladej kapely pôsobí znova novo a osviežujúco. Oproti predchádzajúcej doske Poor but Sexy, ktorá vyšla na jar 2024, Berlin Manson ešte potemneli, zosmutneli a pridali ešte viac trpkého sarkazmu.

Zvukovo je album viac surový a produkčne priamočiarejší, a to je na osoh. Skutočne som túto zmenu ocenil. Adam Dragun, Patrik Nagy a Tomáš Tabiš predbiehajú samých seba aj moje očakávania. Vždy, keď ma už prestanú baviť, prídu s niečím, čo ma chytí tak, že sa mi chce o tom písať.

Horkosť inšpirovaná realitou

Album začína v strednom tempe potemnelým beatom v tracku 2000. Generačný gap, skepsa a originálne molové gitary s kakofonickými bendmi tancujúce na pomedzí žánrov emo a post-punk, je pomalším a hypnotizujúcim kúskom. Tanečnejší groove vzápätí prinesie Fuck off a taktiež vám vzápätí svojim moodom vezme všetku chuť na tanec.

Interview je sarkastickým zamyslením na autenticitou a zmyslom rozhovorov s médiami, z ktorého cítiť akési sklamanie zo zvýšeného záujmu o Berlin Manson. Všetko je podvod. Stále viac som si pri počúvaní novinky vedomý väčšej a väčšej horkosti. Ak sa tomu ale v súčasnej realite niekto čuduje, je blázon. (Mimochodom, Adamovu odpoveď na otázku, čo preňho znamená punk, nájdeš napríklad tu.)

V rovnakom duchu pokračuje album aj v tracku nastoľujúcom ďalšiu otázku Nepoznáme sa?. Do skvelej coldwave atmosféry prispel svojím originálnym prejavom Adam the World. K rapu s jedinečným tanečným beatom sa chalani vracajú v Kde sú tvoji hommies? (ďalšia otázka), kde ma najviac baví sample znejúci ako zo starých herných konzol.

Vtipne pôsobí eurodanceový cheap motív v Sorry not sorry, ktorý pracuje s kontrastom serióznosti textového prejavu s easy náladou spomenutého beatu. Funguje to spolu skvelo.

V Šetril som slzy na niečo lepšie!!! sa nachádza za mňa jeden z najlepších momentov na albume v podobe melodického a tóninového prechodu v jej druhej polovici. Na začiatku skladby zaujme tiež spomalený sample zo skladby Linda od Pary, ktorý je kontrastom k ostrému beatu a rapu. Napriek jeho grotesknému vyzneniu majú kapely dobrý vzťah – Para v roku 2023 vytiahla Berlin Manson na hlavné pódium Grejpu a Lasky bol v decembri na jednom zo spomínaných koncertov BM v Novej tržnici.

Čerešničkou na torte sú tu útržky súkromných rozhovorov, ktoré robia z Berlin Manson o niečo otvorenejšiu a čitateľnejšiu knihu pre svojich "čitateľov".

Čau, ja som polícia, čau, som rozdrvená lebka

Temným vrcholom albumu je následne eponymná Polámeme svoje ID? s prvkami EDM a techna. "Aký je to pocit, boy, skapať pod päsťami fízlov? Na to ťa nepripravila výchova tvojich rodičov. S pachuťou krvi spievať track, nebol by si prvý, veď vieš. Nebol by si posledný, né, a lepšie to už nebude. Zoškrabeme túto country zo seba a svojej hlavy, vytrháme korene a polámeme svoje ID," spieva Adam Dragun v skladbe, pred ktorej uvedením na decembrovom koncerte pripomenul prípad policajtom na smrť ubitého bezdomovca Ľubomíra z Košíc.

Odkaz na policajné násilie pritom nájdeme aj v úvode skladby Nepoznáme sa?. "Čau, ja som zrážka áut. Čau, ja som bolesť hlavy. Čau, ja som noc, z ktorej ťa na nohy nič nepostaví. Čau ja som ráno po, čau ja som trochu depka. Čau, ja som polícia, čau, som rozdrvená lebka. Čau, ja som nový novinový článok o tom, kto každý má nárok na to byť tu so mnou vravieť národ národ národ. Čau ja som násilie. Poznáme sa? Asi nie. Videli sme sa? Asi hej." Práve mrazivo aktuálne, do živého režúce texty (a nielen o domácom kontexte – "decká na bieloruskej hranici dnes majú strach") sú spolu spolu s efektnou produkciou hlavným dôvodom, prečo tento album ešte o kus prekonáva svojho vynikajúceho predchodcu.

Na jeho vysokom hodnotení nič nemení ani záver s trojicou skladieb, ktoré z dovtedajšieho súdržného hudobného a textového diela vybočujú. Sebaspytujúca pieseň namierená na fanúšikovstvo kapely, Demo na ďalší album, v sebe obsahuje peknú basovú linku. Akoby ju nahrala Kim Deal. V spojení s melodickou gitarou by tento krátky track mohol byť odľahčením na záver platne, no kapela sa rozhodla pridať ešte ďalšie dva kúsky.

Prekvapujúco pôsobí Soundtrack k inscenácii Orlando (Divadlo Komédie). Jednoduchá gitarová vybrnkávačka bez beatu znie ako Stairway to Heaven od Led Zeppelin a Adam tu pôsobí snáď najskleslejšie na celom albume, ktorý je beztak dosť ponurý a temný. Skladba bola naozaj vymyslená pre potreby divadelnej hry, ako sa uvádza v jej názve.

Vďaka posledným dvom skladbám, ktoré možno považovať za bonus tracky (záverečná je ukážkou toho, ako v začiatkoch kapely znel hit Netancujem, kývem hlavou), a akejsi surovosti a neuhladenosti album po dopočúvaní môže pôsobiť ako kompilát tvorby z rôznych období. Opak je však pravdou. Vznikal počas veľmi krátkeho obdobia, je inšpirovaný aktuálnymi témami, a spolu s faktom, že ide už o druhú dlhohrajúcu nahrávku Berlin Manson za jediný rok, iba potvrdzuje usilovnosť a tvrdú prácu tejto kapely.

Berlin Manson – Polámeme svoje ID?
(2024, vlastným nákladom)