Desať rokov existencie, šesťročná albumová odmlka, piaty zárez do dlhohrajúceho CD-čkového repertoáru. Zdá sa, že tento rok je pre päticu Lavagance podstatná číselná symbolika. Čo všetko kapela ponúka na novinke Halfway To The Grave?

Lavagance oslavujú svoje okrúhle desiate výročie na scéne tak, ako sa patrí. Po singlových návnadách Gabriel a Princess Of The Light, ktoré vďaka silnej podpore rádií posunuli kapelu medzi najznámejšiu slovenskú špičku, bol najvyšší čas prísť s dlhohrajúcim albumom. Upútanie pozornosti skladbami s komerčným hitovým potenciálnom tak bolo úspešne zvládnuté. Oplatilo sa čakať aj na zvyšok? Určite. No rátajte aj s menším "ale".

Silný, ale nesúrodý materiál

Jedenásť piesní vrátane intermezza Welcome to Moscow, ktoré kapela nahrala vo vlastnom LVGNC štúdiu, spája spevácka charizma, snaha o pokrokovosť a zároveň aj silná inšpirácia zámorskou muzikou. Konečný výsledok však nie je celkom kompaktný ako celok. Je to výsledkom niekoľkoročného zrenia albumu? Ktovie. S istotou však môžeme povedať, že hoci jednotlivé skladby na Halfway To The Grave oplývajú silou, ich stretnutie v rámci jedného celku je zmesou tak trocha nesúrodých nálad a polôh.

Zoskupenie na čele s frontmanom Marekom Rakovickým sa na novinke obklopilo mnohými spolupracovníkmi a hosťami. Koproducentsky sa na albume podieľali Indie Folx, Martin Šrámek zo štúdia Little Beat, Michal Kuric, Tomáš Löbb i Eddie Stevens, ktorý produkoval aj predošlý album Lavagance I Like This Temper z roku 2009. Aj to môže byť dôvodom, prečo kapela strieda polohy ako na horskej dráhe.


Notoricky známu otváračku albumu Princess Of The Light nasiaknutú príjemným letným optimizmom strieda najstarší singel ešte z roku 2012 - skladba Deep Blue Sea. Poslucháča ponorí do temnejších a elektronickejších vôd, v ktorých vyniká tvrdý pulzujúci beat, návyková melódia syntetizátorov a neodbytná otázka Who Am I?. Ide v každom prípade o jednu z najlepších skladieb kapely nielen na albume, ale všeobecne.

Od roztancovaného feelingu a experimentov s elektronickou hudbou sa však prenesieme opäť inam, k singlu Gabriel. Ten bol zhruba pred dvomi rokmi miláčikom rádií a to zaslúžene. Nielenže je skvelým nabíjačom energie, ale aj prototypom piesne, ktorá nepodlieza latku kvalitnej tvorby, no bez problémov ju prijmú rádiá. Zásah do čierneho. No vrchol albumu je predsa len niekde inde. Uprostred.

Trojitý zenit

Najsilnejší sú totiž Lavagance totiž tam, kde vsádzajú na autentickosť. Skladba Halfway, od ktorej sa odvíja aj titul celého albumu, je pohlcujúcou výpoveďou speváka o predčasnej smrti svojho brata. Otvára ju sláčikové intro, ktoré sa preklenie do elektronického beatu a naliehavého vyvrcholenia. V ňom  vyniká okrem Marekovho skresleného vokálu aj talentovaný spevácky objav Daniel Kapitán. Spoločne chytia za srdce aj bez toho, aby príliš tlačili na pílu a prehnané emócie. Ladí im to skvele aj v Make Me Smile, sviežej progresívnej electro skladbe s prvkami R&B.

K hudobným skvostom patrí aj song Rising Hurts. Zabudnite na jemnosť, toto je už od začiatku neoblomný kúsok postavený na gitarovej slučke a neúprosnej linke spevu. A keď sa neskôr vyvinie do dychovej a priam bondovsky znejúcej pasáže, budete vrnieť blahom. Skvelý a prepracovaný kúsok aj s textovou myšlienkou o novom svete skrátka nadchne.


Chyby na záver

Nepríjemné prekvapenie si Lavagance nechali na záver albumu. K pre mňa nepochopenému úletu patrí song Yu Kuul!. Znie ako narýchlo vymyslená nahrávka bez hlbšieho nápadu, ktorú kapela zložila na kolene. Album by sa bez nej dokonale obišiel. Pár bodov si Lavagance ubrali aj s Deep Blue Sea II, nie však za pieseň ako takú, ale skôr jej zaradenie, ktoré je tak trocha z núdze cnosť. Tak isto sa tu kapela opäť štylizuje do polohy, ktorá veľmi nekorešponduje so zvyškom albumu.

Napriek tomu treba uznať, že nikto nerobí na Slovensku takú hudbu ako Lavagance. Za desať rokov fungovania si vypracovali svoj charakteristický prejav a zvuk, čo je pre dnešné kapely úplne najdôležitejšie. Začínali ako fenomén ešte pred vydaním svojho debutu a ani v súčasnej spleti svetovo znejúcich slovenských formácií sa po rokoch nestratia. Varia so silným materiálom, stavajú na kvalitných základoch a Halfway To The Grave je preto dôležitý album - ako pre fanúšikov, ktorí sa po rokoch dočkali novej hudby, tak pre samotnú kapelu, ktorá ním vstúpila do novej a snáď ešte úspešnejšej éry.

Lavagance - Halfway To The Grave
(Slnko Records, 2015)

1. Princess of the light 
2. Deep blue sea 
3. Gabriel 
4. Welcome to Moscow    
5. Make me smile   
6. Halfway  
7. Rising hurts 
8. Yu kuul!   
9. Deep blue sea II   
10. Still in love  
11. Knife

Počúvajte celý album na Deezeri:



Autorka: Michaela Žureková

Súvisiaci interpreti: Lavagance