Niečo radikálne iné. Týmito slovami popísal basgitarista kapely Muse Chris Wolstenholme šiesty štúdiový album s názvom The 2nd Law, ktorý vyšiel prvého októbra. Na hlbšiu deskripciu nového diela to asi stačiť nebude, prezradil však dosť na to, aby sa poniektorí skalní fanúšikovia začali báť.

Muse nám všetkým uľahčili prácu - ešte pred samotným vydaním albumu vykrikovali v rámci premysleného marketingu do sveta, kto všetko ich pri písaní novinky inšpiroval, ak by sme na to náhodou neprišli sami. Inteligentne si tak ošetrili potenciálne útoky spojené s obvinením z plagiátu a vykrádania. Trinástka nahrávok našťastie túto "inšpiráciu" neskryje, práve naopak. A asi máloktorý interpret si môže dovoliť urobiť to, čo spravila práve trojica z anglického Devonu.

Požičiame si od Kráľovnej

Duch génia, ktorým oplýva tvorba kapely milujúcej teatrálnosť, monumentalitu a neobyčajnosť, je na The 2nd Law našponovaný až ku krajnosti. Trojica však mohla počas jeho nahrávania radšej vypnúť staré albumy Queen, INXS či new wave kapiel 80-tych rokov, pretože individuálne čaro sa zrazu kamsi stratilo. Vezmime si napríklad druhý singel Madness – to, že ide o emocionálne vyburcovanú skladbu s invenčnými prvkami R&B a elektroniky sa nedá poprieť, postaviť však vlastný kvalitný song na skladbe I Want to Break Free od Queen a myslieť si, že si to nik nevšimne, je trochu lacné.

Muse - Madness

Iným prípadom nie je ani tretia pieseň v poradí Panic Station. Hoci ide paradoxne o jeden z najlepších kúskov na doske a zároveň ďalší singel, s prehľadom by zapadol medzi konkurenciu Duran Duran, vokálnosť Guns N' Roses, Michaela Jacksona a menovať by sme mohli aj ďalej. Ale načo, pozorný poslucháč aj sám odpozoruje, že tento song už kdesi počul. Roky dozadu.

... a požičiame si aj dubstep

Možno v rámci hesla - spojíme a zmiešame všetko dokopy, pridáme typický "muse" zvuk, orchester, nejaké sóla a uvidíme, čo z toho bude, sa Muse nechcene podarilo dostať do slepej uličky. S puncom inovátorov sa snažili na svoju stranu dostať aj dubstep. V songu Follow Me tento žáner síce nehrá prím, refrény však príjemne ozvláštni a nebyť trendu, vďaka ktorému sa dubstep veľmi rýchlo stal gýčom, išlo by o pieseň, ktorú by sme mohli vynášať do nebies. Na podobnú strunu brnká aj The 2nd Law: Unsustainable, ktorý je výkladnou skriňou orchestrálneho dubstepu a taktiež len horko-ťažko zapadá do konceptu tvorby kapely.

S miernymi rozpakmi ja osobne pristupujem aj k piesňam Animals a Big Freeze. Nútia ma k tomu pocity geniálnosti týchto kúskov avšak s výrazným odkazom na Radiohead a U2. Zase raz bitka vykrádanie verzus esencia výnimočnosti. Podobne aj songy, kde vokálnu taktovku po Mattovi Bellamym prebral práve basgitarista Wolnstenholme – v Save Me a Liquid State ukazuje svoju všestrannosť a skvelé hlasové dispozície. No i tak – je to Muse alebo Foo Fighters?

Album The 2nd Law jednoducho nemá priamočiaru koncepciu, takzvaný kop na bránu. Stále znie ako Muse, obsahuje niekoľko výborných songov bohatých na aranžmány, ktoré potvrdzujú neotrasiteľnú pozíciu jednej z najväčších kapiel sveta. Ale pocit, že sa do piesní neustále vkráda aj niekto iný je nebezpečne prítomný. A možno to je dôvod, prečo nie je The 2nd Law najlepším albumom tejto kapely. Škoda.

Muse - The 2nd Law: Isolated System

Muse – The 2nd Law
(Warner Music, 2012)

1. Supremacy
2. Madness
3. Panic Station
4. Prelude
5. Survival
6. Follow me
7. Animals
8. Explorers
9. Big Freeze
10. Save Me
11. Liquid State
12. The 2nd Law: Unsustainable
13. The 2nd Law: Isolated System 

Autorka: Michaela Žureková

Súvisiaci interpreti: Muse