V polovici novembra vyšiel nový štúdiový album legendárnej Fermaty s názvom Backstage. Tvorivé sily v ňom opäť spojili jej zakladatelia – jedinečná autorská dvojica Fero Griglák a Tomáš Berka. Prečítajte si o ňom viac v článku, ktorý je recenziou aj rozhovorom zároveň.

Aktuálny trend v návrate vinylových platní aj na Slovensku priniesol opätovné vydanie zásadných míľnikov slovenskej hudobnej scény. Medzi nimi nechýba ani niekoľko albumov skupiny Fermata – Pieseň z hôľ (1976), Huascaran (1977) či Dunajská legenda (1980). Tieto, ale i ďalšie nahrávky z bohatého katalógu legendárnej kapely prešli tým najprísnejším testom času. Prepracovanosť a výnimočná muzikalita, ktorú v sebe nesú, akoby rokmi ešte väčšmi vynikali.

Nápady z archívu

V prvej etape fungovania skupiny, ktorá trvala do roku 1984, sa pod jej repertoár podpísali jej zakladatelia – gitarista a multiinštrumentalista Fero Griglák a hráč na klávesové nástroje Tomáš Berka. V polovici osemdesiatych rokov sa ich cesty rozišli z dôvodu tragického úmrtia bubeníka Karola Oláha. Berka sa následne začal venovať divadlu a neskôr filmu, kým Griglák pokračoval v hudobnom pôsobení s kapelami Avion a Pressburg. Ich silné priateľstvo však pretrvalo.

Čas na návrat k spoločnej hudobnej tvorbe nastal v roku 2018. Na krste autobiografickej knihy Tomáša Berku Blumentálske blues vznikol nápad nahratia rovnomenného albumu, istý čas však trvalo, kým sa myšlienku podarilo zhmotniť na nahrávke. Tá uzrela svetlo sveta v októbri 2019 pod názvom Blumental blues.

Už vtedy sa zrodil nápad na jeho pokračovanie. Tomáš Berka, ktorý roky pôsobil v divadelnom svete ako scénograf a autor divadelných plagátov, mal totiž vo svojom archíve desiatky nahrávok scénickej a filmovej hudby, ktorú spoločne s Ferom Griglákom pripravovali pre najväčšie slovenské divadlá a televíziu. "Režiséri o mne vedeli, že simultánne sa profesionálne venujem aj rockovej hudbe. Takže hneď, ako som nastúpil po promócii do divadla, a najmä po našom prvom albume, ma oslovovali, aby som popri scéne spravil aj scénickú muziku," otvára rozprávanie Tomáš Berka.

Scénická a filmová hudba vznikala paralelne v čase mimoriadnej koncertnej aktivity kapely a nahrávaní albumov. "Popri neustálych koncertoch však na ňu nikdy nebolo dostatok času. Spočiatku som ju komponoval sám, ale keď tých ponúk neustále pribúdalo, musel som do toho zapojiť aj Fera, a povedzme štyridsať hudobných vstupov pre jednu inscenáciu sme si zakaždým podelili. Rovnako sme si zhruba na polovicu delili aj pesničky pre hercov v divadelných predstaveniach. Tých bolo najviac – zakaždým išlo asi o tucet pesničiek spievaných hercami na javisku naživo. Až teraz spätne som zistil, že ich boli dokopy vyše stovky," dodáva.

Krátko po začatí spracovávania archívnych nahrávok však dvojica zistila, že odlišný charakter hudby neposkytuje želaný efekt potrebný pre samostatný hudobný album. Rozhodli sa tak pre prípravu celkom nových skladieb.

"Keď sme sa teda s Ferim započúvali do tých starých scénických nahrávok, boli sme mierne rozčarovaní. Zistili sme totiž, že tie desiatky hodín rôznorodej muziky majú pomerne skromný rockový potenciál. Samozrejme, komponovali a nahrávali sme ich za celkom iným účelom. Predsa len muzika, ktorá má podfarbovať hereckú akciu na javisku alebo v televíznej inscenácii, sa riadi inými kompozičnými postupmi aj aranžmánmi. Ide skôr o podfarbovanie príbehu alebo o vytváranie svetelno-hudobnej atmosféry. Pustili sme sa teda do komponovania nových skladieb, a zo starých nahrávok sme chceli prerobiť len dve," hovorí Tomáš Berka.

Koncept albumu však zostal aj naďalej zachovaný a de facto pokračuje v dlhoročnej tradícii Fermaty. Nosné myšlienky a témy, ktoré stáli za niekdajšími dielami kapely vznikali tak trochu z nutnosti vtedajšej doby. Griglák s Berkom totiž pred schvaľovacie komisie nemuseli predkladať texty skladieb, keďže tvorba kapely bola výlučne inštrumentálna. Texty skladieb však nahradili koncepty albumov – Huascaran venovaný tragickému koncu Československej horolezeckej výpravy v Andách či história dunajských kniežat na albume Dunajská legenda.

Tak ako Blumental blues, aj album Backstage odkazuje na rovnomennú knihu, ktorú Tomáš Berka vydal v máji tohto roku. Tentokrát sa v nej zameral na konkrétne osobnosti z hudobného, divadelného, výtvarného aj filmového prostredia, s ktorými počas svojho bohatého a pestrého života spolupracoval a pôsobil. Čitateľovi však najmä dáva možnosť nahliadnuť do zákulisia neľahkých príprav jednotlivých divadelných a filmových titulov, svetových výstav, koncertov či nahrávania albumov. Názvy skladieb albumovej novinky tak vychádzajú práve z tohto prostredia. 

Na predchodcu novinka nadväzuje aj hudobne, oveľa viac sa tu však ukazuje jedinečné skladateľské spojenie Griglák – Berka. Vedomé nadviazanie na knihu Backstage aj pohľad na niekdajšie dielo akoby prirodzene prinieslo v mnohých skladbách reminiscencie jedinečných motívov z legendárnych albumov Huascaran, Dunajská legenda či Pieseň z hôľ. "Tie motívy sú skutočne charakteristické pre našu staršiu tvorbu. Bol to náš spoločný zámer, ktorý sa nám podarilo naplniť. S celkovým výsledkom som veľmi spokojný, venoval som tomu veľa energie aj času," približuje Fero Griglák.

Rockový Griglákov rukopis tu dopĺňajú charakteristická vynaliezavá Berkova klávesová reč, najmä v spoločných skladbách Dressing Room At The End Of The Hall, All Good On My End! a Long Lens. Ďalšou z tvárí albumu sú vrúcne, akustické polohy v skladbách Spring Theme a Watercolor. Titulná skladba Backstage a záverečná Loop Ride zasa akcentujú rozvinutý rockový priestor, v ktorom sa Fero Griglák cíti azda najlepšie. Okrem gitár však nahral aj väčšinu hudobných nástrojov vrátane klávesov či programovaných bicích a postaral sa o produkciu, mix a dokonca aj mastering nahrávky. Jeho výnimočné inštrumentálne schopnosti na albume popri Berkovi dopĺňa aj basgitarista Tamás Belicza. 

Album vznikal v komfortnom prostredí špičkovo vybaveného štúdia Grif. Pre Fera Grigláka je vlastné nahrávacie štúdio splneným snom. "S domácim nahrávaním som začal už skôr, mojou inšpiráciou bolo jedno takéto štúdio u kolegu vo Švajčiarsku, kde som pravidelne chodieval nahrávať. Začalo to teda postupne a do dnešnej podoby sa mi to podarilo šťastne dostať v roku 2019. Mám tu vlastne všetky možnosti pre nahrávanie, vrátane postprodukcie. Nevyužívam ho len ja, ale často aj moji priatelia, ktorým pomáham s ich tvorbou a nahrávaním," hovorí.

Album Backstage si už na prvý pohľad získa pozornosť obalom. V duchu predchádzajúceho albumu Blumental Blues pokračovali Griglák a Berka vo vydarenej spolupráci s grafikom, dizajnérom a fotografom Vladom Holinom. "Vďaka nudnej práci na knihách sa občas zoznámim s veľmi zaujímavými autormi. Tomáša Berku mi predstavili v Slovarte asi niekedy v roku 2017. Netuším, ako som si získal jeho dôveru, ale odvtedy sme urobili už pár kníh aj obalov platní. Mám podozrenie, že ma oslovil na ďalšie spolupráce preto, že ho počúvam. Aj keď nie úplne – keď vymýšľa niečo, s čím nerezonujem, tak sa na to aj vykašlem. Ale keď príde s nejakou ideou a mám aspoň trochu tušenie, nebránim sa a vyskúšam tomu dať nejakú podobu," hovorí Vlado Holina.

"Na úvodný brífing k obalu Backstage som prišiel k Tomášovi do záhradného altánku. Sadli sme si s kávou a k tomu sme dymili s viržinkami, bez ktorých by to nešlo. Tomáš vytiahol skice nakreslené fixkou. Potom mi podal dva dosť podivné kovové dekoračné predmety kvapkovitého tvaru pochádzajúce asi z regálu z Ikea. Z dávnych čias, keď bola Ikea na Slovensku ešte nová a inšpiratívna. Absolútne som nemal poňatia, čo z toho vykúzlim. Ale bola to taká bizarnosť, až ma to zaujalo. Sľúbil som, že niečo vymyslím, a zobral som tú štrngajúcu igelitku s futuristickými odliatkami. Potom som ich odfotografoval doma na lúke a zvyšok si každý domyslí."

Vlado Holina sa zhostil aj fotografií, ktoré vznikli v skvostných priestoroch šatní legendárneho Štúdia L+S a podčiarkujú tak celý koncept albumu.

Vydanie trinásteho štúdiového albumu Backstage dotvára aktuálnu kapitolu vo vyše päťdesiatročnom príbehu Fermaty, ktorá patrí k tým najžiarivejším v posledných dekádach. Opätovného vydania sa po vyše tridsiatich rokoch dočkali známe albumy Simile a Real Time, kapela a Fero Griglák sa dočkali aj knižnej monografie z pera hudobného publicistu Mariana Jaslovského. 

Fermata sa v roku 2024 po dlhšej prestávke opäť vrátila na koncertné pódiá a inak tomu nebolo ani uplynulú jeseň. Posledné tri koncerty turné odohrá ešte počas januára. Aktuálnu koncertnú zostavu okrem Grigláka a Beliczu tvoria hráč na klávesy Maxo Mikloš a bubeník Martin Valihora.

"Som veľmi rád, že o Fermatu je stále veľký záujem. Je to určite aj veľké šťastie, teší ma najmä to, že na koncerty prichádzajú
aj mladší ľudia, nielen moji rovesníci," uzatvára Fero Griglák. Hoci album Backstage vyšiel len pred nedávnom, nová chuť, energia a hráčska súhra v sebe zrodili myšlienku na nahratie ďalšieho štúdiového albumu v rovnakej hudobníckej zostave.

Prečítajte si tiež: Žiadny balast, len hudba. Fermata musela v Bratislave pridať ďalší koncert, prvý dopadol na jednotku

Autor: Samuel Ivančák