Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Fermata je späť s vynikajúcou platňou. Omladenie zostavy jej pridalo na sile

Fermata - Blumental Blues

16.11.2019 - 11:00 | Marek Danko

Na Slovensku nie je veľa hudobných fajnšmekrov, ktorým by pojem Fermata nič nehovoril. Kapela prežila všetky politické, personálne i žánrové zmeny takmer bez úhony. Po dlhých rokoch má na konte plný výklad klenotov, ktoré málokedy smrdeli rutinérstvom či zabehanými postupmi. Leví podiel na tom majú kvalitní hráči - hoci sa zostava rokmi menila, členovia Fermaty vždy patrili k domácej špičke.


Žiaden div, veď práve na inštrumentálnych výkonoch zvykne stáť i padať podobne ladená hudba. Navyše s kompozičnou invenciou u kapely Fermata problém nikdy nebol. Ani v rokoch 1973-1981, keď páni holdovali jazz-rocku (a mali v názve dlhé á), ani potom, keď presedlali na členito poňatý melodický rock (už bez dĺžňa). Pri ňom vlastne zostali dodnes a za ten čas sa v zostave mihlo nemálo hviezd.

Fero, Tomáš a tí druhí...

Jediným konštantným členom je gitarista Fero Griglák, bez ktorého by sa formácia nebola schopná po 14 rokoch vrátiť v plnej sile. Do zostavy pri tvorbe nového albumu znova pribudol aj jeden zo zakladajúcich členov, ktorého hra sa stala jedným z poznávacích znamení kapely. Hráč na klávesové nástroje a skladateľ Tomáš Berka sa od kapely odpojil po vydaní albumu Ad libitum (1984). Pôsobil ako pedagóg, filmár, dizajnér, spisovateľ, atď. - spolu s Fedorom Frešom, ktorý bol okrem iného tiež bývalým členom Fermaty, napísal knihu Rocková Bratislava.


Berka vydal i publikáciu Blumentálske blues, z ktorej vychádza názov nového albumu a inšpirovala aj tituly skladieb. Nahrávanie prebiehalo v štúdiu Grif a podľa členov tu bola istá snaha zhudobniť príbehy z knihy bez použitia slov. Ide teda o akýsi soundtrack ku knihe, čo výsledku ešte dodáva väčší punc výnimočnosti a príťažlivosti.

Čo sa týka hodnotenia albumu, v prvom rade si nezaslúži porovnávanie s klasickými materiálmi, ktoré sa predsa len rodili v inej dobe a za diametrálne odlišných podmienok. V aktuálnej zostave pribudli o generáciu mladší muzikanti - Matej "Maxo" Mikloš (o. i. pôsobí vo výbornom Sisterhood of Klangpedal) sa postaral o klávesové party a basgitaru si na krk zavesil Tamás Belicza. Oproti "otcom zakladateľom" sú vzhľadom na vekový rozdiel pochopiteľne odchovaní aj inými štýlmi hudby, v jadre sa však obaja pridržiavajú toho, čo kapela na scéne predstavuje.

Neprehliadnuteľné sú odkazy na kapely typu Collegium Musicum, ktorá patrí u Mikloša k obľúbeným (ako inak si vysvetliť reminiscencie na Vargu v úvode skladby The Pigeons of St. Florian?). Titul Hommage à Marian (Pocta Marianovi) hovorí sám za seba, Fermata si však aj s takým do očí bijúcim vplyvom vie poradiť svojsky.


Žiaden stres, úplná lahoda

Nápady sú i po rokoch veľmi slušné. Skladba Blumental Blues je verná svojmu názvu, no prostredná pasáž je pravým vybočením zo stereotypu - sklamala už niekedy rýdza akustická gitara? Väčšina kusov ctí melodické zásady, ktoré sú pre kapelu typické. Last Dance at the Firšnál Place, Ladies of Avion, The Breakfast at Stein, to všetko zaváňa reáliami hlavného mesta nielen na papieri. No hudobníci idú ďalej než len do vlastného archívu. Ich výpadom nechýba sviežosť a vynaliezavosť, snaha neopakovať vymyslené veci, ale skôr pracovať na ich postupnom rozvoji. The Copper CockStupid Morning majú v sebe dávku dravosti, zjemnenú Griglákovými skvostnými harmóniami.

Výstavnou skriňou rokmi pilovaného rukopisu je posledná položka First Morning Tram, patriaca medzi jasné vrcholy modernej podoby Fermaty. Je v nej atmosféra, drajv, remeselná zručnosť, erudícia, schopnosť strhnúť a konštrukčne vystavať prepracovaný kus rocku. Zato úvodný titul Booze Night v niekoľkých minútach úspešne naznačuje vývoj, akým by sa kapela ešte prípadne mohla uberať. Obsahuje modernejšie aranžmány a aj po zvukovej stránke by sa dal priradiť k progresívnejším songom. Celkovo je z nahrávky cítiť sympatickú snahu nestagnovať, prinášať nové podnety a experimentovať aj za cenu rizika.


Z albumu Blumental Blues, ktorý vyšiel okrem digitálnej formy a CD aj na vinylovej LP platni, sála hravosť, úprimnosť a autenticita. Muzikanti si dali záležať na detailoch, množstvo aranžmánov je vypiplaných a zapadajú do seba ako vydarená mozaika. Trinásta kapitola fermatovskej histórie si rozhodne zaslúži stáť vedľa ostatných kusov, hoci možno na prvé počutie pôsobí menej nápadne. Pri dôkladnejšom počúvaní sa objaví pocit radosti z objavovania, patriaci k tejto hudbe akosi neodmysliteľne. Nehľadiac na žáner, toto je kumšt veľmi vysokých inštrumentálnych a kompozičných kvalít. Radi si počkáme na pokračovanie.

PS: Fermata je aktuálne s novým albumom na turné, v rámci ktorého navštívi ešte štyri slovenské mestá - Nitru (21.11. - vstupenky), Košice (23.11.), Prešov (24.11. - vstupenky) a Levice (21.12.).

Prečítajte si: Fermata v Bratislave: Keď si kapela s hodinovými ručičkami robí, čo sa jej zachce

Fermata - Blumental Blues
(Pavian Records, 2019)

1. Booze Night
2. Ladies of Avion
3. Blumental Blues
4. The Pigeons of St. Florian
5. Last Dance at the Firšnál place
6. The Copper Cock
7. Hommage à Marian
8. Stupid Morning
9. The Breakfast at Stein
10. First Morning Tram

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Marek Danko
Foto: Vlado Holina


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti