Peter Lipa to s ôsmimi krížikmi v New Orleans roztočil parádne

Peter Lipa v New Orleans, 2022Zdroj: Braňo Špaček

Je považovaný za priekopníka tunajšieho jazzu, v rámci ktorého si vytvoril nezameniteľný spevácky prejav. Už v dobách, kedy väčšina mladých obdivovala rockovú dravosť, jemu viac sedeli rafinovanejšie hudobné riešenia. Jazzovému žánru zostal verný dodnes, čo dokazuje nielen jeho mediálnou propagáciou, organizovaním podujatí a v neposlednom rade svojou tvorbou.

Hoci reprezentuje žáner, ktorý je mimo stredného prúdu, patrí Peter Lipa medzi najznámejších slovenských hudobníkov. Počas dlhoročnej kariéry ho nikdy nepostihla strata invencie a napriek úctyhodnému veku nedávno dovŕšených 80 rokov ho neopúšťa hudobný entuziazmus. Prešovský rodák stále dokazuje, že na hudobnom poli má čo povedať a podčiarkuje to práve kvalita albumu NOLA, ktorý nahral s americkými inštrumentalistami v jednom z najvýznamnejších hudobných metropol sveta New Orleans.

Oslavy spevákovho jubilea sa samozrejme nezaobišli bez vydania výberového 4CD a špeciálneho koncertu. Vraví sa, že vek je iba číslo a v prípade Petra Lipu to jednoznačne platí, možno aj o čosi viac než u iných ľudí z jeho generácie. Namiesto zaslúženého odpočinku stále robí novú hudbu, moderuje, organizuje, spolupracuje aj s o generácie mladšími umelcami, spieva s AMC Triom, atď. Nečudo, že pozitívny prístup k životu a práci sa premietol i do skladieb nového albumu.

Zdroj: Braňo Špaček

Rôzne strany jednej mince

Lipa na albume NOLA zvolil netradičný postup. "Na tomto albume sú dve verzie každej pesničky. Slovenská, ktorá vznikla u nás, a anglická z NOLA (skratka pre New Orleans, Louisiana, pozn. red.). Nikto z hudobníkov nepočul obe verzie, len tú svoju," uvádza spevák v booklete CD. Rozhodne sa dá súhlasiť s ďalším jeho tvrdením, že obidve verzie sú vždy iné. Vďaka odlišným aranžmánom vlastne vzniklo desať nových kúskov. Slovenské skladby majú viac efektov, elektrofonických nástrojov, naprogramovaných samplov, syntetizátorov, a pod.

Počuť, že zvuk zo slovenských štúdií Loft či Sonic Cat je modernejší, sterilnejší, "tvrdší". Ako príklad poslúžia dva tituly. Spoluautorom piesne Dobehnúť čas je Michal Šimko a hosťuje v ňom Roland Kánik, pridávajúci klávesovými nástrojmi tak trochu iný rozmer. Najprogresívnejšie znie Čosi, čo by sa dalo pripísať na vrub spoluautorstvu s Martinom "Majlom" Štefánikom a produkcii Jonatána Pastirčáka. Výsledkom ich vkladu je temná a pochmúrna "filipovská" atmosféra, výborne korešpondujúca s textom Milana Lasicu.

Stále však platí, že starých psov je ťažké naučiť novým kúskom, čiže ak je ako autor uvedený samotný Peter Lipa, je logické, že viac stavia na osvedčenú kartu (Blíženec). V kúsku Užitočný dáva veľký priestor rôznym hráčom – Pavol Bereza (gitara), Michal Šimko (basgitara), Peter Lipa ml. (klávesy), Michal Fedor (bicie) – takže to celé znie pekne a nadýchane.

Na druhej strane stojí drsnejšia "westernovka" Niekde som čítal, postavená na gospelových vokáloch, akustickej gitare, bicích, dychových nástrojoch a skreslenom gitarovom sóle.

Vo veľkom svete

Zaujímavé je, že americký protipól tejto skladby Somewhere I Read znie menej americky než slovenská verzia. Celkovo platí, že skladby s anglickými textami majú menej nástrojových stôp, vyznievajú akustickejšie, sú akoby skromnejšie a autentickejšie.

Stačí si porovnať tituly Blíženec a Gemini – ten druhý vykazuje klasické drevné prvky jazzu práve s typickou hrejivou atmosférou, ktorú zažijete hlavne v kaviarňach. Tvorcami tohto zvuku sú producent Jamison Ross a zvukár Mack Major, pôsobiaci v Marigny Studios v New Orleans.

Istú zodpovednosť nesie i minimalistické obsadenie. Za klavírom sedí Oscar Rossignoli, kontrabas obsluhuje Max Moran a bubeníkom je Jamison Ross. Až v závere platne sa k triu pridáva gitarista Ari Teitel, pripájajúci groovy do náročného rytmu skladby In My Mind. "Toto mesto (New Orleans) milujem, lebo hudbou žije a dýcha... French Quarter s okolím je miesto, kde každý večer stovky hudobníkov hrajú pre svoju radosť a pre radosť divákov, ktorí tam prichádzajú práve preto," opisuje Lipa atmosféru nahrávania v NOLA.

Ak som v súvislosti s americkými titulmi spomínal skromnosť, neplatí to o singli 4 kone v NOLA, kde sa prizvaní hudobníci v porovnaní s pôvodnou verziou odviazali vehementným spôsobom. Počuť tu množstvo miestnych dychových hráčov (tuba, trombón, trúbka a tenorsaxofón), ktorí rozšafne hýria mnohorakými farbami svojich nástrojov.

Za grafické riešenie bookletu a obalu je už tradične zodpovedný maliar Marek Ormandík a ak by som mal uviesť jedinú chybičku nahrávky, bola by to v prípade CD verzie nemožnosť zatvoriť papierový "gatefold" kvôli zbytočne hrubej prepážke uprostred.

Albumom NOLA si Peter Lipa nadelil pekný darček k životnému jubileu. Potvrdil ním svoju nekonvenčnosť, keďže sa nebál zariskovať tým, že na nahrávke ponúka iba päť nových skladieb, netradične nahratých v dvoch verziách. Ide o svieži experiment a v konečnom dôsledku ide o desať (s novou verziou "koní" jedenásť) samostatných kúskov, ktoré vďaka odlišným aranžmánom žijú vlastným životom. Kiežby sa ďalší inšpirovali jeho príkladom a aj v pokročilom veku prinášali na trh podobne životaschopné, invenčné a originálnymi podnetmi prešpikované počiny.

Peter Lipa – NOLA
(East - West Promotion, 2023)