Keď sa dvojica Juraj Péč a Matej Pliešovský rozhodla po dlhšej odmlke od vydania a propagácie silnej platne Zem Nás Chce Čistých (ZNChČ) nahrať a vydať štvrtý album, zavanul vo vzduchu pocit čohosi nepredvídateľného. Dalo sa čakať hudobné prekvapenie, tak ako je u Čistých Tvarov, kapely s jedinečným postavením na našej alternatívnej scéne, zvykom.
Vzkriesené z dna šuflíka
Paradoxom preto je, že pôvod materiálu na novom albume siaha do minulosti, konkrétne do roku 2014. Prvotným zámerom pri tvorbe ZNChČ totiž bolo vydať dvojalbum, na ktorom pracovali všetci doterajší členovia skupiny. Popri dvojici Péč-Pliešovský tak boli pri zrode vydaných i doteraz "skrytých" pesničiek z tohto obdobia aj gitarista Rado Chrzan, basák Ondrej "Wecker" Gregor a multiinštrumentalista a producent Oskar Rózsa. Polovicu skladieb sa však pred piatimi rokmi pre vtedajšie nezhody a strate kreatívnej energie v kapele nepodarilo dokončiť a z rozrobených piesní sa stali, ako vraví Juraj Péč, "opustené, zabudnuté, stratené siroty - osamelé nočné tvory, skryté pred svetom niekde na dne šuflíka".
Týmto skladbám, ktoré medzičasom dozrievali, však spevák spolu s Pliešovským veril natoľko, že sa ich rozhodli minulý rok v máji dokončiť a vydať na samostatnom nosiči. Deväť skladieb, ktoré tvoria album Dom osamelých nočných tvorov, im v bratislavskom Pulp studiu pomohli nahrať basgitarista Miloš Bulík (La3no Cubano, Space Cats) a najmä gitarista a hlavný skladateľ skupiny The Ills Martin "Iso" Krajčír, ktorý sa ujal roly producenta. Práve jeho príchodom nastalo pomyselné "vzkriesenie" a nedokončeným piesňam vdýchol nový život.
Zo "sirôt" je zvukovo najsúdržnejší Dom
Aj keď sa bavíme o pesničkách, ktoré boli kedysi odložené bokom, určite to nie sú skladby druhej kategórie, ktoré by vo finále pôsobili ako nesúrodá platňa zabudnutých rarít, určená skalným fanúšikom. Práve naopak, týmto piesňam bolo, zdá sa, súdené zostať pohromade a vyzrieť, pretože pôsobia, akoby boli navzájom prepojené. Textovo už podľa názvov piesní nadväzujú na svojho predchodcu, hudobne sa však kapela vyberá do neprebádaných teritórií a pri niektorých skladbách to množstvo nových zvukov na prvé počutie ani nie je možné vstrebať.
To, ako album znie, je s vysokou pravdepodobnosťou do veľkej miery zásluhou producenta Isa, ktorý jednak vo vhodnom pomere zmiešal ingrediencie z predchádzajúcich dvoch nahrávok kapely - melodiku a ľahkosť silnými melódiami nabitej platne ZNChČ a na druhej strane obsesívnu surovosť a dravosť albumu Rita von Anarchia (2008). A ako každý správny "šéfkuchár" vytiahol aj tromfy v podobe tajných ingrediencií, v tomto prípade ambientnú gitarovú ezoteriku a neskutočný cit pre výber efektov, zvukov a zhlukov použitých na správnom mieste a v správnom pomere k neprekombinovaným aranžmánom. Výsledkom je veľmi koherentne znejúci album, bohatý na dlhé slabiky na konci taktov, s pesničkami baladickými, éterickými, až snivými.
Čisté Tvary sú známe a výnimočné tým, že dynamiku a príbeh svojim skladbám pridávajú aj vizuálne v podobe originálnych klipov. Príchod albumu ohlásila kapela ešte v máji netradičným 25-minútovým filmom v štýle B-čkových klasík, ktorého soundtrackom bola niekoľkonásobne spomalená verzia pesničky Prelomiť vlny. Že ide o zmutovanú a poriadne natiahnutú verziu v podstate štandardnej pesničky však kapela neprezradila - o to väčšie bolo prekvapenie a údiv fanúšikov, keď si nahrávku vypočuli.
Ďalšie videoklipy sú už bez podobných úletov - dnes (10.10.) mal okrem samotného albumu premiéru klip k úvodnej piesni albumu Hrady z piesku, ktorá je zároveň pilotným singlom. Autorkou videoklipu, ktorý zobrazuje "rôzne (ne)tradičné situácie odohrávajúce sa v (ne)obvyklých zákutiach Bratislavy", je režisérka a kameramanka Vladimíra Hradecká. Neskôr však nebudú chýbať ani animované klipy, ktoré sú u Čistých Tvarov tradične najsilnejšie a najviac prepojené s motívmi piesní.
Producent v správny čas na správnom mieste
Aranžmány občas znejú trochu "kjúrovsky" (Ku koncu plynie rieka, Príliv), no hlas Roberta Smitha vám tu chýbať nebude. Juraj Péč svoj vokál, ktorý bol v časoch prvých albumov trochu neistý a drsný, ovláda dnes s prehľadom a slová svojich surrealistických textov spieva s úplnou ľahkosťou. Špecifickým úkazom tejto platne sú pesničky, ktoré pôsobia vo svojej prvej polovici trochu fádne, no nakoniec vyúsťujú do silných a emotívnych harmónií (Nebo nechce k nám, Prelomiť vlny). Výrazný vplyv producenta cítiť v pesničke Svet je dnes iný, kde sú minimalistický text a melódia zabalené do silne emotívnych aranžmánov.
Celkovo mám pri počúvaní albumu pocit, že Dom osamelých nočných tvorov nie je až tak o pesničkách, ale skôr o koncepte a atmosfére. Je príbehom, ktorý akoby nikdy nemal začiatok ani koniec. Platňa, ktorá akoby nechcela byť súčasťou tohto sveta a radšej by sa vznášala niekde tam, kde neexistuje čas ani matéria, len myšlienky a sloboda.
Album vychádza vo fyzickom formáte v podobe balíčka, ktorý obsahuje vinyl a CD. Ide však o limitovanú edíciu v náklade 300 kusov. Nájdete ho tiež na všetkých streamingových službách, čo v minulosti u Čistých Tvarov nebolo pravidlom. Mastering albumu zabezpečila vyhľadávaná newyorská majsterka svojho remesla Sarah Register. O fotky z coveru platne sa postaral Lousy Auber a artwork má na svedomí Eva Péč Brezinová. Kapela ešte na jeseň zverejní dva nové videoklipy, naživo bude možné pesničky z Domu osamelých nočných tvorov počuť počas turné na jar budúceho roka.
Čisté Tvary - Dom osamelých nočných tvorov
(2019, Cistetvary.sk)
1. Hrady z piesku
2. Leť
3. Prelomiť vlny
4. Nebo nechce k nám
5. Ku koncu plynie rieka
6. Príliv
7. Svet je dnes iný
8. Sme každý sám
9. Voľní
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autor: Juraj Cagáň
Foto: Lousy Auber