Sebavedomú prezentáciu v hudbe mám rád. Väčšinou sa veľmi rýchlo ukáže, či ju kapela používa oprávnene, alebo z toho bude kopec srandy. Bratislavská formácia Atypic sa vo svojom promo príspevku na debutový album Apotropaic pýta, či máme radi Dream Theater, Pain Of Salvation, Opeth, Cynic či Myrath, čím v podstate svoju tvorbu prirovnáva k velikánom progresívneho metalu, a to je veru odvážne vyhlásenie. Tak som sa rozhodol na vlastné uši presvedčiť, či oprávnene alebo bude sranda.
Než som sa dostal k samotnému počúvaniu, trošku som si preštudoval promo materiály a zaujali ma dve veci, ktoré naznačovali, že to môže byť naozaj zaujímavé.
Prvou bol Peter "Feďa" Fedorčák v zostave kapely. Peťa poznám dlhé roky ako frontmana a gitaristu black deathových Ravenarium a asi neexistuje strunový nástroj, ktorý by po chvíli neovládal na majstrovskej úrovni, a okrem toho je aj špičkový bubeník. V Atypicu je jeho úloha pomerne atypická, keďže tam pôsobí ako hráč na chapman stick. To je, zjednodušene povedané, nástroj, ktorý je gitarou, basgitarou, klavírom a perkusiami zároveň.
Zdroj: artwork
Najočakávanejší metalový album roka na Slovensku...
... Povedal ešte vlani po rozhlasovej premiére jednej zo skladieb z tejto nahrávky Rudi Rus, a bola to druhá vec, ktorá vzbudila moju zvedavosť. Rudi už dve dekády moderuje metalovú rozhlasovú reláciu Headbanger_FM a napriek tomu, že sa osobne až tak dobre nepoznáme, môžem s istotou povedať, že v prog metale sa naozaj vyzná a určite by nikomu nedovolil používať v rámci proma takéto tvrdenie, pokiaľ by si za ním stopercentne nestál.
Ja som prog metalista začiatočník, ale rýchlo sa učím a všetky kapely, ku ktorým sa Atypic prirovnáva, poznám. Samozrejme, všetkým je dúfam jasné, že to treba brať s nadhľadom a takéto prirovania pomáhajú skôr trafiť správnu cieľovku. Každopádne hneď po prvom vypočutí som si povedal, že to Atypic trafili dokonale a sebavedomie je v ich prípade úplne na mieste, dokonca ani tie prirovnania by som už teraz vôbec nebral ako prehnané.
Ak by som mal vypichnúť jednu skladbu, ktorá dokonale reprezentuje, o čom Atypic vlastne sú, bola by to albumová dvojka unaXeptable. A asi to tak cíti aj samotná kapela, pretože práve k tejto piesni natočila videoklip v réžii Viktora Csudaia. Okrem toho, že to je hudobne jedna báseň, tak sa na nich ešte aj dobre pozerá a vidieť Feďa ako drtí svoj Chapman stick je priam až hypnotické.
Album Apotropaic je pre mňa s každým počutím lepší – vždy si na ňom všimnem niečo, čo mi predtým ušlo a s ďalšími opakovaniami sa to celé viac a viac vrství. Ide o veľmi originálnu nahrávku s množstvom zaujímavostí. Či už je to Feďov chapman stick, ktorý dostáva naozaj dosť priestoru, v mixe je výraznejší ako klasická basgitara a celkovému zvuku dodáva veľmi zvláštny náboj, alebo rôzne osviežujúce etnické prvky či samotné inštrumentálne výkony jednotlivých členov vytvárajúce naozaj jedinečnú atmosféru a perfektný poslucháčsky zážitok.
Na prog metale sa mi veľmi páči, že skladby sú štrukturované oveľa komplexnejšie ako pri klasickom "sloha, refrén, sloha, refrén" pesničkárstve. To mám samozrejme veľmi rád, ale niekedy na mňa príde potreba úplne sa stratiť v množstve hudobných informácií, aké sprostredkúvajú progresívnejšie žánre. Pri niektorých kapelách môžete mať pocit, že prehnaná komplikovanosť celkovému výsledku škodí, ale to rozhodne nie je prípad tejto nahrávky.
Všetko do seba krásne zapadá a je počuť, že si s prácou na debute, ktorá trvala rok a pol, dali členovia kapely naozaj záležať. Producentom a hlavným autorom hudby, textov i vizuálu je až na pár výnimiek gitarista Alojz Hájovský, ktorý kapelu založil spolu s Feďom počas pandémie, keď spolu hrávali na tureckých bağlamách. Bağlama zaznie aj v jedinej inštrumentálnej skladbe Nazar Boncuğu. Pôvodne mali čisto inštrumentálnych piesní v pláne viac, ale keď do partie prizvali speváka Lukáša Mikulského, rozhodli sa mu dať väčší priestor a musím povedať, že dobre urobili, pretože Lukášov krásny hlas a melodické linky dokonale spája všetky tie šialené etno-jazz-metal-progresívne prvky dokopy.
Kvinteto dopĺňajú ešte bubeník Ján Hyža a gitarista Ján Rosocha. Evidentne všetci zúčastnení sú špičkoví muzikanti a zostalo mi trochu trápne, že som z nich hudobne doteraz poznal len Feďa. Nevadí, radšej neskoro ako nikdy. Navyše z nahrávky je cítiť tú správnu chémiu medzi nimi a napriek tomu, že sa len rozbiehajú, tak to už dotiahli do semifinále Wacken Metal Battle Slovakia.
Pre mňa je debut kapely Atypic určite jedno z najpríjemnejších prekvapení, odkedy sa domácej scéne venujem intenzívnejšie. Určite to bude horúci kanditát na debut roka a ako tak pozerám do krištáľovej gule, tak pravdepodobne zamieša karty aj v kategórii Hard & Heavy nahrávka roka na budúcom ročníku Rádiohláv. V januári vyšlo vynikajúce Krásno od Besny a február patrí jednoznačne Apotropaicu od Atypic. Ak to takto bude pokračovať ďalej, čaká nás na domácej metalovej scéne naozaj veľmi silný rok.
Atypic – Apotropaic
(2025, vlastným nákladom)
- Unigod
- Unaxeptable
- Mel N’ Choly
- Made Of Doom
- Purposeful Lies
- Parallax
- Nazar Boncuğu
- Nanospace Disaster Pt. 1
- Nanospace Disaster Pt. 2
Zostava kapely:
- Alojz Hájovský – gitara, bağlama, syntetizátor
- Lukáš Mikulský – spev
- Peter Fedorčák – chapman stick
- Ján Rosocha – gitara
- Ján Hyža – bicie
Autor: Tomáš Danišovič
