Hudobníčka, moderátorka, fanúšička ľudovej hudby. V porovnaní s minulosťou má viac skúseností, nechýba jej ani entuziazmus, typický pre staršiu tvorbu.S tou novinku spája aj zástup známych muzikantov, ktorí na jej novú platňu neváhali prispieť. Vo víre jesenných noviniek ide o nenápadný návrat, no o to väčšie a milšie prekvapenie, a zároveň potvrdenie, že Zuzana Mojžišová zostáva v slovenskej world music veľkým pojmom.
Aranžérske inotaje
Zuzana Mojžišová vtedy nabrala nevídaný rozlet. O to viac prekvapilo, keď sa po svojom najlepšom albume rozhodla aktívnu muzikantskú kariéru zastaviť. Svoj podiel na tom mali odlišné priority a aktivity, ktoré fanúšikovia plne akceptovali, no zároveň tajne dúfali, že sa Zuzana v nahrávacom štúdiu ešte niekedy objaví. Sny sa stali realitou a po 15 rokoch odmlky je hudobníčka späť a navyše s albumom, ktorý akoby nadväzoval presne v bode, kde spomínaná trojka skončila.
Zdroj: MartaZuzana Mojžišová (foto: Marta Földešová)Entuziazmus zostáva, nechýbajú ani nové kvalitné nápady, navyše pribudli skúsenosti, zlepšili sa nahrávacie možnosti a výkony muzikantov sú opäť špičkové. Čo viac si môže priaznivec fúzie ethno-jazz-rocku želať? Zuzanin štvrtý album Puščaňa navyše prišiel v ideálnom čase a má všetky atribúty potrebné k tomu, aby vynahradil fanúšikom prvotiny Kataríny Málikovej prípadné sklamanie z jej odklonu od folklórnych inšpirácií na nedávno vydanej druhej platni (mimo subjektívnych preferencií však na sklamanie nie je dôvod - Postalgia je síce prekvapivým, no nemenej výrazným a úspešným nasledovníkom Pustvopolu).
Pri tomto prirovnaní ale treba dodať, že kým o generáciu mladšia Máliková sa ani na debute nevyhýbala elektronike, Mojžišová, akokoľvek je na novinke progresívna, si vystačí s tradičnými hudobnými nástrojmi. V podstate si stačí vypočuť hneď prvú, osem minút trvajúcu titulnú kompozíciu a hneď viete, že je vymaľované. Takto nejako by sa to podľa mňa malo robiť. Čerpať z našich koreňov, inštrumentálne strhnúť, očariť neohratými melódiami, prekonať aranžérsku rutinu, ohúriť nezameniteľnou atmosférou. Z tejto skupiny sú najsilnejšou zbraňou aranžmány. Nečakané, nepredvídateľné, rytmicky nepravidelné, absolútne prepracované.
Mali sme dosť príležitostí okúsiť folklór netradične, no v Zuzaninom podaní je to aspoň pre mňa čosi unikátne. Je to niečo, čo osobne radím na úplný vrchol slovenskej world music. Veľký podiel na tom má autorkin cit pre výber pôvodného materiálu a jeho nenapodobiteľné spracovanie. Vo väčšine prípadov ide o ľudové skladby, ktoré sú bežným ľuďom málo známe. Texty sa hemžia inotajmi a výrazmi z rôznych dialektov, s ktorými by mal zrejme problém i erudovaný etnograf. Silnou stránkou albumu je Mojžišovej spevácky prejav - civilný, mierny, no pritom nesmierne angažovaný a expresívny. Jej hlas má schopnosť zovrieť srdce veľmi pevne.
Ozajstná superkapela
Čo sa týka autorstva hudby, desať zárezov má na konte samotná Zuzana Mojžišová, pričom z jej typického rukopisu vyčnievajú iba "veselo-jednoduchšie" Priadky. Zvyšok je nedostižné majstrovstvo - okrem titulnej piesne exceluje najmä kusmi A na Jana, Borovička, Usňiže mi, usňi, či Tam ma, Bože). Bonusy Plačka a Spikajže mi, spikaj skomponoval gitarista Andrej Šeban a jeden titul pridal huslista Stano Palúch (Stručki). Obzvlášť bonusy z konceptu platne hudobne vybočujú, ale keďže sú len na digitálnej verzii, až tak to nevadí.
Hoci albumy Pyramída a Puščaňa delí 15 rokov, množstvo ľudí z minulosti so Zuzanou spolupracuje aj dnes. Okrem dvoch spomenutých ide predovšetkým o Oskara Rózsu, Martina Valihoru a Rasťa Andrisa. Dovolím si tvrdiť, že toto trio je pre Mojžišovú nenahraditeľné, či už po rytmickej (Valihorove činely sú lahôdkovo neodolateľné) alebo atmosférickej stránke (bez Andrisových tradičných dychových nástrojoch by album neznel tak podmanivo a tajomne). A Oskar ako ostrieľaný producent drží celý ten kolotoč nálad, zmien a kotrmelcov s prehľadom pokope.
Patrí sa však zmieniť aj zvyšok osadenstva. Avantgardné trúbkové výpady má na svedomí Oskar Török, výborne sa prezentuje cimbalista Marcel Comendant, niektoré bicie party nahral Marián Slávka, počuť i klavírneho virtuóza Mikiho Skutu či Dana Špinera s akordeónom. Okrem hlasu hlavnej protagonistky znejú na albume aj ďalšie ženské vokály, ktoré naspievali Dominika Hromníková, Dana Sihelská, Ivana Bohdalová, Paulína Michaleje, Kristína Malinová a Petra Vraňáková.
Aj vzhľadom na početné obsadenie je obdivuhodné, aká je celá nahrávka súdržná a vyvážená. Z jej počúvania je zjavné, že pri tvorbe a nahrávaní albumu sa stretli skutoční profesionáli, pre ktorých bol výsledok na prvom mieste a ktorí spolu vytvorili výnimočnú slovenskú superkapelu. (Naživo sa o tom budete môcť presvedčiť už v sobotu 14. decembra na krste v bratislavskom MMC.)
Keďže rok 2020 je už začiatkom nového desaťročia, Zuzana Mojžišová sa v mojom subjektívnom bilancovaní stihla na poslednú chvíľu postarať o comeback dekády a zároveň i slovenský album roka. Nahrala totiž niečo, v čo už pravdepodobne nedúfal ani najväčší optimista z radov jej fanúšikov. Puščaňa je zhmotneným snom, ktorý u nás v podstate nemá konkurenciu. Je ťažké ho presne žánrovo zaradiť, ide totiž o absolútny unikát a geniálnu, rýdzo slovenskú hudbu. Viac niet čo dodať, toto musíte počuť a obdivovať. No všetkého s mierou a rozvahou, teda presne tak, ako je to nadávkované v podaní tejto skutočnej pani umelkyne.
Zuzana Mojžišová - Puščaňa
(go2stage, 2019)
1. Puščaňa
2. Borovička
3. Žitečko
4. Mariška
5. A na Jana
6. Zabili Jaňíka
7. Tam ma, Bože
8. Šijeme
9. Stručki
10. Priadky
11. Usňiže mi, usňi
Bonusy (iba na digitálnej verzii):
12. Plačka
13. Spikajže mi, spikaj
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autor: Marek Danko
Foto: archív speváčky
