Popoví melancholici Nocadeň dnes vydávajú album Introspekcia. Ide o druhý výberový nosič košickej formácie. Prvý s názvom Retrospektíva vyšiel na popud bývalého vydavateľstva, od ktorého štvorica hudobníkov po troch albumoch odišla. Ten druhý je oslavou 20 rokov na hudobnej scéne, ale zároveň naznačuje ďalšie smerovanie jednej z najzaujímavejších slovenských skupín.
Kapela na albume Introspekcia ponúka spolu sedemnásť skladieb. Štyri z nich sú nové nahrávky a zvyšok známe skladby zo všetkých albumov, ktoré do kompaktného celku zvukovo zladil dvojnásobný držiteľ americkej Grammy Vlado Meller. Počet hitov na nahrávke svedčí o tom, že prvých dvadsať rokov na scéne bolo v prípade Košičanov skutočne plodným obdobím. Napriek tomu, že sínusoida úspechu bola raz na vrchole, inokedy nepríjemne klesala nadol, v každom z týchto období vznikli silné skladby, ktoré sú dôvodom na radostné ohliadnutie sa za uplynulými dvoma dekádami. "Vyberali sme zo singlov, ktoré zarezonovali u fanúšikov a sú povinnou jazdou na našich koncertoch, a druhý aspekt bol ten, aby výberovka aj ako celok mala nejaký charakter a dramaturgiu," dodal Kopina.
Šteklivé Organizmy s razantnejším zvukom
Piesne na albume síce nie sú radené chronologicky, no ja sa vyberiem práve po časovej osi. Nakoľko skladby na výberovke netreba nijak zvlášť predstavovať, pospomínam niektoré z nich v súvislosti s albumami, na ktorých pôvodne vyšli. Začiatky skupiny siahajú do roku 1997, kedy sa začala písať história Nocadeň. Príprava prvého albumu samozrejme nebola záležitosťou niekoľkých mesiacov, no s odstupom času možno hovoriť o raketovom štarte na vrchol scény. Eponymný debut Nocadeň (2000) priniesol hity Budím sa sám, Pod lampou, Organizmy či Steny. Posledné dva menované sú aj súčasťou Introspekcie, pričom práve Organizmy sa na výberovke nachádzajú v novej podobe ako Organizmy II.
"Vedeli sme, že tú skladbu majú naši fanúšikovia veľmi radi. Pre nás však začala byť v tej pôvodnej podobe už nezaujímavá, prestali sme ju dokonca aj hrávať na koncertoch. To sa však stretlo u fanúšikov s istou nevôľou. Takže sme stáli pred zaujímavou výzvou. Na turné k Pozemským astronautom sme ju teda opäť vytiahli a dali sme jej charakter, ktorý bol aj v kontexte nových pesničiek veľmi oživujúci. Dokonca natoľko, že vznikol tlak, aby sme tú pesničku nanovo nahrali v tejto novej podobe."
Pôvodná verzia z debutového albumu Nocadeň:
Druhý album Slová už nevravia nič (2001) posunul kapelu od dravého zvuku debutu smerom k experimentovaniu s elektronikou. Titulná skladba albumu si našla bez pochýb miesto aj v rámci aktuálnej kolekcie skladieb. Kým vyššie spomínané hity zneli z rádií, náhle nastalo ticho a nové single sa objavovali len kde tu z regionálnych rozhlasových staníc, čo je však paradoxné, lebo nasledovali albumy Katarzia (2003), Nestrieľajte do labutí (2006) a Ikony (2008), na ktorých si priaznivci formácie našli svoje srdcovky aj bez väčšej podpory médií. Skladby Buď hviezda (čo svieti mi nad hlavou), Nestrieľajte do labutí, Tvoj mono hlas či Umriem pri tvojich nohách sú dodnes vítanou súčasťou koncertných playlistov Nocadeň, a preto nechýbajú ani na Introspekcii.
Semiakustika ako správny útok na emócie
Až s Pozemskými astronautmi išla krivka úspechu za posledné dva roky opäť prudko nahor. Single Havran, V nás a Papierové kone sa za krátky čas stali hitmi a patrili im vrchné priečky v rebríčku hranosti. Návrat do rádioveho éteru pritiahol pozornosť aj tých poslucháčov, ktorí už medzičasom na Nocadeň zabudli, prípadne ich predchádzajúcu tvorbu kvôli mladšiemu veku vôbec nepoznali.
Po už spomínaných Organizmoch II sa na albume nachádzajú v nových semiakustických verziách práve hity Havran a V nás, ktoré už fanúšikovia poznajú z vysielania rádia Expres. Po albumových verziách ide o ďalší silný útok na emócie, ktorý medzi fanúšikmi značne zarezonoval. "Keď sme natočili tie 'expresácke' verzie, stretli sa s obrovským ohlasom a iba sme vyslyšali hlasy fanúšikov, aby sme ich niekedy vydali aj oficiálne. Zaradenie na výberovku nám prišlo teda úplne logické. Tie skladby sú však na albume aj v pôvodných verziách," povedal nám Rasťo Kopina.
Štvrtou, a zároveň poslednou novinkou Introspekcie je aktuálny singel Čítaš mi z pier s Linou Mayer, ktorý potvrdil hitový potenciál Nocadeň. Okrem toho skladba naznačuje, čo bude po výročnej kompilácii hitov nasledovať. "Koncom minulého roka sme si odskočili do štúdia, kde sme nahrali nejaké nové pesničky. Čítaš mi z pier asi najviac vystihovala to, čo je na nás také typické a práve preto sme sa rozhodli zaradiť ju na Introspekciu. Tie ďalšie pesničky sa pravdepodobne stanú základom pre nový album, na ktorom by sme opäť radi posunuli náš zvuk niekam inam," prezradil spevák, ktorý je zároveň hlavným skladateľom a textárom kapely. "Chceli by sme ho vydať na budúci rok. V lete nás zároveň čakajú festivaly a na jeseň chystáme turné," dodal.
S výberovými albumami sa viaže istá dávka sentimentu, otvárajú priestor rôznorodým spomienkam. Zaspomínal si aj Rasťo Kopina, ktorý sa v našom rozhovore myšlienkami vrátil až k absolútne prvému hitu kapely. "Tým, že sme sa trocha museli hrabať v minulosti, tie spomienky sa vynárali samé. Pre mňa je určite zaujímavé, že sme ako totálne mladé, neskúsené uchá dokázali nahrať v tej podobe, ako ju ľudia poznajú, náš vôbec prvý hit Steny. Bola to čisto intuitívna robota a doteraz ma tá skladba dokáže fascinovať."
Nocadeň - Introspekcia
(Warner Music, 2017)
1. Čítaš mi z pier
2. Havran
3. Slová už nevravia nič
4. Steny
5. Iba pár minút
6. V nás
7. Letíš padáš
8. Buď hviezda
9. Na čo asi myslíš?
10. Nestrieľajte do labutí
11. Miska s mliekom
12. Tvoj mono hlas
13. Organizmy II
14. Papierové kone
15. Umriem pri tvojich nohách
16. V nás / semiakustická verzia
17. Havran / semiakustická verzia
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: artwork / Facebook.com/nocadenofficial
Súvisiaci interpreti: Nocadeň
