Titul zrodený z tragédií: Foo Fighters prekvapili na albume But Here We Are obnaženou krehkosťou

Foo Fighters, 2022Zdroj: Amy Harris/Invision/AP

Pre Virginiu a Taylora. Štyri slová na zadnom obale albumu But Here We Are. Príliš veľa smrti, s ktorou sa treba vyrovnať. Poslúžiť tomuto účelu má desať nových pesničiek, ktoré otvorene a úprimne zachytávajú stratu dvoch dôležitých ľudí - bubeníka Taylora Hawkinsa a mamy Davea Grohla. Album prináša hmatateľnú bolesť a smútok. Kombináciu, ktorá namiešala výnimočný počin. Výnimočný nielen okolnosťami, ktoré ovplyvnili jeho vznik, ale aj ich spracovaním.

Napriek nečakanej strate Taylora Hawkinsa, ktorý odišiel z tohto sveta príliš skoro, sa jeho spoluhráči dokázali zmobilizovať k ďalšej tvorbe. Vložili do nej svoju frustráciu, bolesť, zranenie aj hnev a výsledok fanúšikov určite poteší. Foo Fighters nepodľahli beznádeji, naopak, hľadali cestu, ako pokračovať bez Hawkinsa. A zdá sa, že ju našli. Odštartovali prvú kapitolu nového života kapely a album označili za "svedectvo o liečivej sile hudby, priateľstva a rodiny. Bez Taylora by sme sa nikdy nestali kapelou, ktorou sme boli - a vieme, že bez Taylora budeme v budúcnosti inou kapelou."

Nový album tieto slová potvrdzuje. Po určitom čase, kedy bolo kapele vyčítané, že prešľapuje na jednom mieste a jej kreativita kdesi zaspala, prišiel album, ktorý má čo ponúknuť. A Foo Fighters toho ponúkali celkom dosť už pred samotným vydaním. Až sme si v redakcii hovorili – "To nie je možné, Foo Fighters zase vydali nový singel." Dohromady až štyri.

Všetko odštartoval aprílový pilotný singel Rescued, v ktorom kapela odhalila svoj zármutok, ale zároveň ním vyslala jasný signál – sú zachránení a pokračujú. K smútku sa sentimentálnym spôsobom vrátili aj prostredníctvom takmer až punkového singla Under You, ktorý zverejnili v máji. "Dnes som sa zobudil a prešiel milión míľ. Hľadal som ťa hore-dole. Celý ten čas je to stále ako včera. Že som s tebou prešiel milión míľ," spieva v nej užialený Dave Grohl.

Hneď v nasledujúcom singli Show Me How však zmení svoju pozíciu a zo zraneného syna a priateľa sa stáva oporným pilierom v živote svojej dcéry a rodiny. Duet otca a dcéry je miestom, kde Grohl nachádza upokojenie, ktoré mu poskytujú slová jeho dcéry. On sa stáva jej ochrancom a istotou. "O všetko sa postarám. Odteraz," vraví jej.

Tesne pred vydaním albumu prišiel nečakane ešte jeden singel, a nie hocijaký. Formácia zverejnila svoju doposiaľ najdlhšiu skladbu The Teacher, a dopriala fanúšikom ďalších 10 minút z očakávanej albumovej nahrávky. Suma smuárum, polovica albumu bola pred 2. júnom (dňom vydania) odhalená. Experimentálny a unikátny, taký je predposledný kúsok nahrávky, ktorý pri počúvaní albumu ako celku stavia svojich predchodcov do nelichotivej pozície uvádzačov pred veľkým vyvrcholením albumu.

"Ukázal si mi, ako mám dýchať, ale nikdy si mi neukázal, ako sa rozlúčiť. Ukázal si mi, ako mám smútiť, ale nikdy si mi neukázal, ako sa rozlúčiť," počuť z monumentálnej skladby The Teacher, ktorá sa v celej svojej majestátnej dĺžke pýši striedaním hluku a pokoja. Výkriky "zobuď sa" v závere vo vás budú ešte dlho rezonovať. Práve tu odkrýva Grohl skutočnú silu a veľkosť svojej bolesti, s ktorou sa učí žiť. "Zbohom" – zvrieskne na záver a nastane ohlušujúce ticho. To bola definitívne skvelá pozvánka k novému albumu, ktorá sa nedala odmietnuť.

Vďaka jej prijatiu som dostala priestor spoznať aj druhú polovicu albumu, na ktorej sa nielen kričí, zúrivo mláti do bubnov a derú končeky prstov o struny gitár, ale sa aj upokojujúcim spôsobom odkrýva surová povaha myšlienok, ktoré Daveovi, ako autorovi textov, vírili v hlave. "Počul som hlasy, žiadny z nich nie si ty," znie v takmer popovej Hearing Voices, ktorá vystihuje predošlé slová. "Hovor so mnou, moja láska," prosí v jej závere.

Prádzne miesta po zosnulých kolegoch

Pri vnímavom počúvaní zistíme, že líder Foo Fighters sa v textoch veľa pýta. Zamýšľa sa nad existenciou, nad stratou, nad prázdnom, ktoré v ňom zostalo, hoci dobre vie, že odpovede od svojich najbližších nedostane. "Ako je to možné?" kladie jednu z tých pálčivých otázok v nežnej pesničke The Glass, v ktorej si naplno uvedomí stratu milovanej osoby, pričom stále cíti jej prítomnosť niekde tam na druhej strane, za sklom.

"Nebolo by to nebezpečné, keby nás nič neobmedzovalo?" pýta sa v Nothing At All, ktorej ukričaný refrén a záverečné outro milujem. Toto je vec, ktorá môže byť na veľkých štadiónoch spájajúcim prvkom – kolektívne sa vykričať z individuálnej bolesti. Ak si viete vizualizovať dav, tak to tam ucítite tiež. Zároveň je to skladba, ktorá vás nostalgicky vráti v čase. Vášnivým prejavom pripomenie ďalšieho spoluhráča, o ktorého Grohl v minulosti prišiel kvôli tragédii. Kurta Cobaina, ktorého smrť znamenala koniec Nirvany a začiatok Foo Fighters.

Vtedajší bubeník sa postavil za mikrofón s gitarou v ruke a stal sa lídrom kapely, ktorá v nasledujúcich dekádach napriek neustále sa meniacim trendom zostala absolútnym pilierom rockovej scény. A teraz, po ďalšej tragédii, po ktorej zostala bubenícka stolička prázdna, zasadol Grohl počas nahrávania albumu na miesto, ktoré mu práve v Nirvane patrilo. Zvláštna hra osudu, však? Zapĺňa prázdne miesta po svojich zosnulých priateľoch a, ako v roku 1994, tak aj teraz, o necelých 30 rokov neskôr, to robí dôstojne a s pokorou.

But Here We Are nie je album, pri ktorom budete skladať klobúk nad virtuozitou členov kapely, ale nad ich vnútornou silou, ktorej energiu dokázali prostredníctvom novej tvorby preniesť na poslucháča. Aj keď, pri niekoľkých zaujímavých gitarových sólach sa asi pristavíte. Tuším, že to bude aj ostrý riff titulnej piesne. Pri niektorých skladbách sa zdá, že hudba je len ich dôstojnou kulisou. Čo tým myslím? Nič, čo by malo nové skladby akokoľvek hanobiť. Narážam na jednoduché melódie postavené na základných nástrojoch – gitare, basgitare, klávesoch a bicích. Obyčajný kapelový zvuk, bez experimentov a zvukových vzruchov, dokresľujúci myšlienky stojace v popredí.

V podstate sa na celom albume striedajú dva základné vzorce. Buď pesničku otvára gitara a nabalia sa na ňu naozaj hlučné bicie, alebo, naopak, rytmus hneď v úvode nastolia rytmické údery, ktoré dokreslí gitara v kombinácii s basovými linkami. S výnimkou popovej klavírnej Beyond Me, ktorá citlivo sprevádza Grohlove myšlienky. "Všetko, čo milujeme, musí zostarnúť. Musíte prepustiť to, čo je vám drahé." Pričom priznáva, že má z toho strach.

Album uzatvára surovo pravdivý a zároveň krehký odpočinok v podobe pesničky Rest. "Odpočívaj, teraz budeš v bezpečí," vkladá Grohl slová do jemných akordov akustickej gitary a dáva Hawinskovi aj mame Virginii dovolenie odísť. Upokojuje tým ich duše? Alebo uisťuje seba, že je pripravený sa s nimi rozlúčiť a prijať ich smrť? To vie asi iba on. Ostatné je už na individuálnej interpretácii poslucháčov, ktorým kapela umožnila nahliadnuť do ich najtemnejších a najbolestivejších myšlienok.

Album je ukážkou toho, ako môže extrémna bolesť inšpirovať. Pre fanúšikov smútiacich nad stratou charizmatického bubeníka bude opornou barličkou, ktorá im pomôže vyrovnať sa s jeho predčasnou smrťou. Je cestou k prijatiu tejto skutočnosti, bolestnou, veľmi emotívnou, ale v istom zmysle oslobodzujúcou. Na jej konci nečaká zabudnutie ale zmierenie. Aj Foo Fighters si pri tvorbe týchto pesničiek prešli silnou katarziou a výsledkom je silný album a pohľad uprený vpred.

Foo Fighters – But Here We Are
(2023, Roswell Records/RCA)