Gitarista, skladateľ a spevák David Gilmour vydáva albumy s odstupom toľkých rokov, že jeho novinky sú vždy výnimočnou udalosťou. Dlhé čakanie síce fanúšikov nenapĺňa radosťou, no vzhľadom k špičkovej kvalite jeho tvorby sa to dá tolerovať. Navyše minuloročný posledný album Pink Floyd vykompenzoval všeličo negatívne.
Aj keď charakteristická zasnenosť sa celkom odstrániť nedá a niečo predsa len presakuje cez pevnú kostru piesní, skladby na albume Rattle That Lock sú "plnšie", zbavené náladotvorných (pre niekoho patetických) plôch. Ak bola "nekonečná rieka" abstraktným, zdĺhavým filmom, "zámka" ponúka konkrétnejšie scenérie a namiesto experimentov sa vyjadruje tradičnejšími prostriedkami.
Ide o sólovú platňu v pravom zmysle slova, David Gilmour je ako výlučný autor hudby podpísaný takmer pod všetkými desiatimi skladbami. Výnimkou je titulná Rattle That Lock, dokonale premyslená skladba s pevnou štruktúrou a miestom pre melancholický hlas, sugestívnu gitaru a klávesy i dynamickú rytmiku, s ktorou mu ako spoluautor vypomohol Michaël Boumendil.
Album plný farieb aj vďaka hosťom
Z nahrávky je cítiť, že Dave nič neponecháva náhode, je skutočným detailistom, ktorý ako štúdiový hráč rád cibrí každý tón. Má vkus a talent na starosvetsky znejúcu hudbu, paradoxne nestarnúcu. Dancing Right In Front Of Me sa tvári nenápadne, prekvapením je jazzová klavírna medzihra, no napriek názvu dá veľkú námahu predstaviť si niekoho tancovať na taký pochmúrny nápev.
Hoci okrem spevu a gitary si Gilmour v niektorých skladbách sám nahral i basu a klávesy, na albume má plejádu viac než 20 hostí. Trúbka Roberta Wyatta bravúrne zvýrazňuje barovú poetiku v The Girl In The Yellow Dress a zadumaný Faces of Stone s francúzskym rohom (Eira Owen) vzdialene pripomína parížsku atmosféru, lež nie radosťou, skôr smútkom, tesaným do sôch.
A Boat Lies Waiting spĺňa všetky príznaky toho, aby ju psychológovia diagnostikovali ako introvertnú, natoľko je uzavretá a odtrhnutá od reality. Veľký podiel na tom má klavír Rogera Ena (brat slávneho Briana Ena), Gilmour sa však dokáže vždy udržať pri zemi. Nie je lepší, ako bol s Wrightom či Masonom, je skrátka iný vo výraze, akoby jednu časť mysle pri komponovaní zamkol.
Gilmour dokáže hudbou maľovať krásne obrazy a nemusí sa ukrývať za štetec pseudo-moderného umelca. Jeho tvorba je bohatá na farby, zároveň však dobre zrozumiteľná. Presne tieto pocity vo mne vyvoláva najdlhší, takmer sedemminútový príspevok In Any Tongue, ktorý nemá ďaleko od toho, aby sa stal novodobou rockovou klasikou, spečatenou brilantným sólom.
Z podobnej kategórie sú Beauty a záverečná And Then..., no s tým rozdielom, že sa v nich nespieva. Kúzli najmä gitara, bez zbytočných exhibícií dokazujúca, že jej majiteľ ojedinelým prístupom k hre patrí k absolútnej špičke. Skladba Today je veselším opakom, akoby sa sem náhodou preniesla z 80. rokov, je však natoľko rafinovane zahraná, že nevybieha z konceptu.
Rattle That Lock je platňa usadlého umelca, ktorý si zachováva svoj trademark a nemusí sa prispôsobovať dobe. Stále komponuje krásnu, obrazotvornú hudbu, o jeho gitarovej technike by mohli byť popísané kilá papiera. David Gilmour skrátka robí radosť fanúšikom. Tým najnáročnejším, bažiacim po inováciách, možno nie, ale priaznivci jeho doterajšej tvorby, či už s Pink Floyd alebo sólovo, môžu byť maximálne spokojní. Ak ho chcete vidieť naživo, zatiaľ najbližším v okolí Slovenska je koncert v poľskom Vroclave 25. júna 2016, ktorý sa uskutoční v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry.
Dave Gilmour - Rattle That Lock
(Columbia, 2015)
1. 5 A.M.
2. Rattle That Lock
3. Faces of Stone
4. A Boat Lies Waiting
5. Dancing Right in Front of Me
6. In Any Tongue
7. Beauty
8. The Girl in the Yellow Dress
9. Today
10. And Then...
Vypočujte si celý album na Deezeri:
- informácie o službe Deezer -
Dokument o vzniku albumu:
Autor: Marek Danko
Foto: AP Photo/Joel Ryan
Súvisiaci interpreti: David Gilmour
